Roháček › Daniel › 5

Daniel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Balsazár sa rúha Hospodinovi. Tajomná ruka píše na stenu.1 Kráľ Bal­sazár učinil svojim tisícim veľmožom veľkú hos­tinu a pred tými tisícimi pil víno. 2 Bal­sazár, keď mu chutnalo víno, roz­kázal doniesť nádoby, zlaté a striebor­né, ktoré Na­buchodonozor, jeho otec, vy­niesol z chrámu, ktorý bol v Jeruzaleme, aby z nich pili kráľ, jeho veľmoži, jeho ženy a jeho ženiny. 3 Vtedy donies­li zlaté nádoby, ktoré boli od­nies­li z chrámu Božieho domu, ktorý bol v Jeruzaleme, a pili z nich kráľ, jeho veľmoži, jeho ženy a jeho ženiny. 4 Pili víno a chválili bohov, zlatých, striebor­ných, medených, želez­ných, drevených a kamen­ných. 5 Ale v tú is­tú hodinu vy­šly prs­ty ruky človeka a písaly na­proti sviet­niku na vápen­nú ob­miet­ku steny paláca kráľov­ho, a kráľ videl čias­t­ku ruky, ktorá písala. 6 Vtedy sa zmenila jas­nosť kráľova, a jeho myšlien­ky ho desily, a kĺby jeho bedier sa roz­viazaly, a t­riasol sa tak, že sa mu kolená tĺk­ly jed­no o druhé. 7 A kráľ kričal celou silou, aby do­vied­li hore hvez­dárov, Chal­dejov a vešt­cov. A kráľ od­povedal a riekol mudr­com Babylona: Ktokoľvek prečíta toto pís­mo a po­vie mi jeho vý­klad, bude ob­lečený do pur­puru, a dá sa mu zlatý ná­hr­del­ník na hrd­lo, a bude vlád­nuť tretí v kráľov­stve. 8 Vtedy prišli hore všet­ci mudr­ci kráľovi, ale ne­moh­li prečítať pís­mo ani oznámiť kráľovi jeho vý­klad. 9 Vtedy sa veľmi desil kráľ Bal­sazár, a jeho jas­nosť sa zmenila na ňom, a jeho veľmoži boli bez­rad­ní. Kráľovná hovorí o Danielovi.10 Potom pre slová kráľove a jeho veľmožov vy­šla kráľov­ná hore do domu, v ktorom sa hodovalo a pilo, a kráľovná pre­hovorila a riek­la: Kráľu, ži na veky! Nech ťa nedesia tvoje myšlien­ky, a nech sa ne­mení tvoja jas­nosť! 11 Je v tvojom kráľov­stve muž, v ktorom je duch svätých bohov, a za dní tvoj­ho otca bolo v ňom naj­dené svet­lo a roz­um a múd­rosť ako múd­rosť bohov a kráľ Na­buchodonozor, tvoj otec ho bol ustanovil za knieža učen­cov, hvez­dárov, Chal­dejov a vešt­cov, tvoj otec, kráľu, 12 a preto, že bol naj­dený v ňom veľký duch, vedomosť a roz­um, vy­kladanie snov a po­vedanie záhad a roz­viazanie ­tvr­dých uzlov, v Danielovi, ktorému dal kráľ meno Bal­tazár, tedy nech je teraz Daniel za­volaný a po­vie vý­klad. Daniel vyloží tajomné písmo13 Vtedy do­vied­li Daniela hore pred kráľa. A kráľ od­povedal a riekol Danielovi: Či si to ty ten Daniel, ktorý je zo synov jud­ského zajatia, ktoré do­viedol kráľ, môj otec, z Jud­ska? 14 Počul som o tebe, že je duch bohov v tebe, a že sa našlo v tebe svet­lo a roz­um a veľká múd­rosť. 15 Hľa, teraz boli sem hore predo mňa do­vedení mudr­ci a hvez­dári, aby prečítali toto pís­mo a oznámili mi jeho vý­klad, ale ne­môžu po­vedať vý­klad slova. 16 Lež ja som počul o tebe, že ty môžeš vy­ložiť vý­klady a roz­viazať uzly tajomstiev. A tak teraz, ak budeš môcť prečítať pís­mo a oznámiť mi jeho vý­klad, budeš ob­lečený do pur­puru, dá sa ti zlatý ná­hr­del­ník na tvoje hrd­lo, a budeš vlád­nuť tretí v kráľov­stve. 17 Vtedy od­povedal Daniel a riekol pred kráľom: Tvoje dary nech sú len tebe, a svoje od­meny daj inému; ale pís­mo prečítam kráľovi a vý­klad mu oznámim. 18 Ty, ó, kráľu počuj! Bôh Naj­vyšší dal Na­buchodonozorovi, tvoj­mu ot­covi, kráľov­stvo a veličen­stvo, česť a slávu. 19 A pre veličen­stvo, ktoré mu dal, trias­ly sa a bály sa pred ním všet­ky národy, ľudia a jazyky; lebo koho chcel, toho za­bil, a koho chcel, toho za­choval živého; koho chcel, toho po­výšil, a koho chcel toho ponížil. 20 A keď sa bolo po­výšilo jeho srd­ce, a jeho duch sa zmoc­nil, aby robil pyšne, bol sosadený s trónu svoj­ho kráľov­stva, a odňali mu jeho česť, 21 a bol vy­hnaný zpomedzi synov človeka, a jeho srd­ce sa stalo podob­ným ­srd­cu zvierat, a mal svoje obyd­lie s divokými os­ly; bylinu mu dávali jesť ako volom, a jeho telo bolo máčané rosou z neba, až do­kiaľ ne­poz­nal, že Bôh Naj­vyšší panuje nad kráľov­stvom človeka a koho chce toho ustanoví nad ním. 22 A ty, jeho syn, Bal­sazáre, ne­ponížil si svoj­ho srd­ca, hocaj si toto všet­ko vedel. 23 Ale si sa po­z­dvihol proti Pánovi nebies, a donies­li nádoby jeho domu pred teba, a ty i tvoji veľmoži, tvoje ženy i tvoje ženiny s­te pili z nich víno, a chválil si bohov striebor­ných a zlatých, medených a želez­ných, drevených a kamen­ných, ktorí ani ne­vidia ani nečujú ani ne­vedia ničoho, a Boha, v ktorého ruke je tvoj dych, a ktorého sú i všetky tvoje ces­ty, si ne­o­slavoval. 24 Vtedy bola od neho po­slaná čias­t­ka ruky, a bolo na­písané toto pís­mo. 25 A toto je písmo, ktoré je na­písané: Mene, mene; tekel ufar­sin. 26 A toto je výklad veci: Mene, sčítaný, (znamená, že) Bôh spočítal tvoje kráľov­stvo a ukončil ho. 27 Tekel, odvážený: Od­vážený si na váhe, a si naj­dený nedos­tatočný. 28 Peres, rozdelený: Roz­delené je tvoje kráľov­stvo a je dané Médom a Peržanom. 29 Vtedy roz­kázal Bal­sazár, aby obliekli Daniela do pur­puru, a dali zlatý ná­hr­del­ník na jeho hrd­lo a roz­hlasovali o ňom, že má byť tretím pánom v kráľov­stve. 30 V tú is­tú noc bol za­bitý Bal­sazár, kráľ Chal­dejov. 31 Méd Dárius do­stal kráľov­stvo, ktorý mal v­tedy už šesťdesiatd­va rokov.