RoháčekDaniel2

Daniel

Nabuchodonozorov sen. Vraždenie učencov, keď ho nevedia povedať a vyložiť.1 A v druhom roku kraľovania Na­buchodonozorov­ho snívaly sa Nabuchodonozorovi sny, pre ktoré sa desil jeho duch, a jeho spánok utekal od neho. 2 Vtedy roz­kázal kráľ po­volať učen­cov, hvez­dárov, čarodej­níkov a Chal­dejov, aby oznámili kráľovi jeho sny. A tak prišli a po­stavili sa pred kráľom. 3 A kráľ im po­vedal: Sníval sa mi sen, a môj duch je hnaný nepokojom zvedieť ho. 4 A Chal­deji hovorili kráľovi aramej­sky: Kráľu, ži na veky! Po­vedz svojim služob­níkom sen, a my povieme vý­klad. 5 A kráľ od­povedal a riekol Chal­dejom: Slovo vy­šlo odo mňa. Ak mi ne­oz­námite sna a jeho vý­kladu, budete roz­sekaní na kusy a vaše domy budú ob­rátené na hnojis­ko. 6 A keď mi poviete sen a jeho vý­klad, do­stanete odo mňa dary, bohatú od­menu a veľkú česť. Pre­to mi po­vedz­te sen i jeho vý­klad. 7 Od­povedali po druhé a riek­li: Nech po­vie kráľ svojim služob­níkom sen, a vý­klad oznámime. 8 Kráľ od­povedal a riekol: Ja viem is­tot­ne, že vy chcete zís­kať čas, lebo vidíte, že slovo vy­šlo odo mňa. 9 Ak mi tedy ne­oz­námite sna, jeden a ten is­tý súd je pre vás. Lebo hľa, vy­mys­leli ste lživú vec a zhub­nú, aby ste hovorili predo mnou, až by sa pre­menil čas. Pre­to tedy mi po­vedz­te sen, a zviem, že mi oznámite i jeho vý­klad. 10 Chal­deji od­povedali pred kráľom a riek­li: Niet človeka na zemi, ktorý by mohol po­vedať vec kráľovu, pre­tože ešte niktorý kráľ, akokoľvek veľký a moc­ný nežiadal takej veci od ni­ktorého učen­ca, hvez­dára alebo Chal­deja. 11 A vec, ktorú žiada kráľ, je zried­kavá a ťažká, a nieto iného, kto by ju mohol povedať pred kráľom krome bohov, ktorí však nemajú svoj­ho obyd­lia s telom. 12 Pre tú od­poveď sa roz­hneval kráľ a veľmi sa rozľútil a roz­kázal za­hubiť všet­kých mudr­cov Babylona. 13 A tak vy­šiel roz­sudok, a za­bíjali mudr­cov, a hľadali aj Daniela i jeho priateľov, aby boli za­bití. Daniel žiada pozhovenie a modlí sa i so svojimi priateľmi.14 Vtedy od­vetil Daniel radou a roz­umom Ari­ochovi, veliteľovi kráľových žold­nierov, ktorý bol vy­šiel po­zabíjať mudr­cov Babylona. 15 Od­povedal a riekol Ari­ochovi, kráľov­mu náčel­níkovi: Načo ten náh­ly roz­kaz od kráľa? Vtedy oznámil Ari­och Danielovi, jaká je vec. 16 A Daniel od­išiel hore a žiadal od kráľa, žeby mu dal čas, aby mohol oznámiť kráľovi žiadaný výklad sna. 17 Vtedy od­išiel Daniel do svoj­ho domu a oznámil vec svojim priateľom, Chananiášovi, Mišaelovi a Azariášovi, 18 aby prosili zľutovanie od Boha nebies vzhľadom na to tajom­stvo, aby neboli za­hubení, Daniel a jeho priatelia s po­zos­talými mudr­cami Babylona. 19 Vtedy bolo tajom­stvo zjavené Danielovi vo videní vnoci. A vtedy dob­rorečil Daniel Bohu nebies. 20 Daniel od­povedal a riekol: Nech je meno Božie požeh­nané od veku až na veky, lebo jeho je múd­rosť a sila. 21 A on mení časy a doby, sosadzuje kráľov a ustanovuje kráľov; dáva múd­rym múd­rosť a vedomosť tým, ktorí znajú roz­um. 22 On zjavuje hl­boké veci a skryté a vie o tom, čo je vo tme, a svet­lo pre­býva s ním. 23 Teba, ó, Bože svojich ot­cov, oslavujem a chválim, ktorý si mi dal múd­rosť a silu, a teraz si mi tiež oznámil to, čo sme prosili od teba, lebo si nám oznámil vec kráľovu. Daniel povie a vyloží sen. Obraz so zlatou hlavou.24 Pre­to od­išiel Daniel hore k Ari­ochovi, ktorého bol ustanovil kráľ na to, aby za­hubil mudr­cov Babylona; išiel tedy a tak­to mu po­vedal: Nehub mudr­cov Babylona! Za­veď ma hore pred kráľa, a po­viem kráľovi vý­klad jeho sna. 25 Vtedy za­viedol Ari­och Daniela so spechom hore pred kráľa a tak­to mu po­vedal: Našiel som muža zo synov zajatých z Judska, ktorý oznámi kráľovi vý­klad sna. 26 Kráľ od­povedal a riekol Danielovi, ktorému bolo meno Bal­tazár: Či mi môžeš oznámiť sen, ktorý som videl, i jeho vý­klad? 27 Daniel od­povedal pred kráľom a riekol: Tajom­stvo, ktoré žiada kráľ zvedieť, ne­môžu po­vedať kráľovi mudr­ci ani hvezdári ani iní učenci alebo veštci. 28 Avšak je Bôh na nebesiach, ktorý zjavuje tajom­stvá, a oznámi tiež i kráľovi Na­buchodonozorovi, čo sa stane v po­tom­ných dňoch. Tvoj sen a videnia tvojej hlavy na tvojom ležišti sú toto: 29 Tebe, ó, kráľu, pri­chádzaly na roz­um tvoje myšlien­ky na tvojom ležišti o tom, čo bude po tom­to čase. A ten, ktorý zjavuje tajom­stvá, ti oznámil, čo bude. 30 A mne nebolo zjavené toto tajom­stvo pre múd­rosť, ktorá by asi bola vo mne, väčšia od múd­ros­ti všetkých živých, ale pre­to, aby oznámili kráľovi žiadaný výklad, a aby si zvedel myšlien­ky svoj­ho srd­ca. 31 Ty, kráľu, si videl a hľa, nejaký veľký ob­raz, a ten veľkolepý ob­raz, ktorého blesk bol náramný, stál pred tebou a bol na po­hľad strašný. 32 Hlava ob­razu bola z výbor­ného zlata, jeho pr­sia a jeho ramená boly zo strieb­ra, jeho brucho a jeho bed­rá z medi, 33 jeho hnáty zo železa a jeho nohy čias­točne zo železa a čias­točne z hliny. 34 A hľadel si dotiaľ, až sa od­tr­hol kameň, ktorý nebol v rukách, a uderil ob­raz do nôh, ktoré boly zo železa a z hliny, a roz­bil ich na prach. 35 Vtedy bolo razom ro­zdr­vené železo, hlina, meď, strieb­ro i zlato, a bolo to jako plevy z hum­na let­ného času, a od­niesol to vietor tak, že sa tomu nenašlo ni­kde mies­ta, a kameň, ktorý uderil ob­raz, stal sa velikým vr­chom a na­pl­nil celú zem. 36 To je sen, a jeho vý­klad tiež povieme pred kráľom. 37 Ty, kráľu, si kráľom kráľov, pre­tože ti Bôh nebies dal to kráľov­stvo i tú moc i silu i slávu, 38 a všet­ko všade, kde len bývajú synovia človeka i poľná zver i nebes­ké vtác­tvo, dal do tvojej ruky a učinil ťa pánom nad tým nad všet­kým. Ty si tou zlatou hlavou. 39 A po tebe po­vs­tane iné kráľov­stvo, nižšie ako je tvoje, a zase iné, tretie kráľov­stvo, jako medené, ktoré bude panovať na celej zemi. 40 A štvr­té kráľov­stvo bude tvr­dé jako železo, lebo železo dr­ví a krúši všet­ko, a tedy jako železo, ktoré poláme to všet­ko, tak aj ono rozdrví a poláme. 41 A že si videl nohy a prs­ty čias­točne z hrnčiarskej hliny a čias­točne zo železa, to znamená, že to bude roz­delené kráľov­stvo; ale bude v ňom ešte niečo z pev­nos­ti železa, lebo si videl železo smiešané s hlinou obyčaj­ného blata. 42 A prs­ty na nohách čias­točne zo železa a čias­točne z hliny znamenajú, že kráľov­stvo bude z čias­t­ky sil­né a z čias­t­ky kreh­ké. 43 A to, že si videl železo smiešané s hlinou obyčaj­ného blata, znamená, že budú spojení na s­pôsob semena človeka; ale nebudú pev­ne ľnúť jeden k druhému, tak, ako sa železo ne­spojí s hlinou. 44 A za dní tých kráľov ustaví Bôh nebies kráľov­stvo, ktoré nebude zkazené nik­dy až na veky. A to kráľovstvo nebude ponechané inému ľudu. Roz­bije všet­ky tie kráľov­stvá na prach a učiní im koniec, ale ono bude stáť na veky. 45 Lebo si videl, že sa od vr­chu od­tr­hol kameň, ktorý nebol v rukách, a roz­bil na prach železo, meď, hlinu, strieb­ro i zlato. Veľký Bôh oznámil kráľovi, čo bude po tom­to. A sen je is­tý, a jeho vý­klad je ver­ný. - Daniel povýšený.46 Vtedy padol kráľ Na­buchodonozor na svoju tvár a klaňal sa Danielovi a roz­kázal, aby mu obetovali obet­né dary a von­né obeti upokojujúce, 47 a tak­to odpovedal kráľ Danielovi a riekol: Je vskut­ku prav­da, že váš Bôh je Bohom bohov a Pánom kráľov a zjavuje tajom­stvá, keď si mohol zjaviť toto tajom­stvo. 48 Vtedy zvelebil kráľ Daniela a dal mu mnohé a veľké dary a učinil ho pánom nad celou krajinou Babylona a kniežaťom voj­vodov, pánom nad všet­kými mudr­cami Babylona. 49 A Daniel vy­žiadal od kráľa to, že ustanovil nad správou Babylon­skej krajiny Sad­racha, Mézacha a Abed­néga. A Daniel býval na dvore kráľovom.

RoháčekDaniel2