Roháček › Daniel › 10

Daniel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Daniel smúti nad osudom ľudu Božieho. Muž v ľanovom rúchu.1 V treťom roku Cýra, perz­ského kráľa, bolo zjavené slovo Danielovi, ktorý bol po­menovaný menom Bal­tazár, a to slovo bolo pravdou a z­namenalo veľkú bor­bu, a porozumel slovu, a mal porozumenie vo videní. 2 V tých dňoch som ja Daniel smútil za celé tri týžd­ne. 3 Žiadost­ného chleba chut­ného som nejedol, a mäso a víno ne­vošlo do mojich úst, ani masťou po­mazať som sa ne­pomazal, do­kiaľ sa ne­vy­pl­nily dni troch týždňov. 4 A dvad­siateho štvr­tého dňa, pr­vého mesiaca som bol na brehu veľkej rieky, Hid­dekela. 5 A po­z­dvihol so svoje oči a videl som a hľa, nejaký muž sa ukázal, ob­lečený v ľanovom rúchu, a na svojich bed­rách bol pre­pásaný čis­tým zlatom z Úfaza. 6 Jeho driek bol ako d­rahokam taršíš, a jeho tvár bola na po­hľad ako blesk, jeho oči jako horiace fak­le, jeho ramená a jeho nohy boly podobné lesk­lej medi, a zvuk jeho slov z­vučal ako zvuk množs­tva ľudu. 7 A ja Daniel som samot­ný videl videnie; mužovia, ktorí boli so mnou, ne­videli videnia, ale pad­la na nich veľká hrôza, a utekali, aby sa skryli. 8 Ja som zo­stal samot­ný a videl som to veľké videnie, ale nezos­talo ani vo mne sily, a moja krása zmenila sa pri mne a porušila, a nezad­ržal som v sebe sily. 9 A počul som hlas jeho slov. A jako som počul hlas jeho slov, h­neď som tvr­de usnul na svojej tvári, a ležal som tvárou k zemi. Potešenie Danielovi. Borba za ľud Boží. Michael.10 A hľa, dot­kla sa ma nejaká ruka a po­z­dvih­la ma na moje kolená a na dlane mojich rúk. 11 A po­vedal mi: Danielu, ľúby mužu, po­zoruj na slová, ktoré ti budem hovoriť, a stoj na svojom mies­te, lebo som teraz po­slaný k tebe. - A v tom, čo hovoril so mnou to slovo, stál som a triasol som sa. 12 A riekol mi: Neboj sa, Danielu, lebo od pr­vého dňa, ako si priložil svoje srd­ce, aby si roz­umel a ponižoval sa pred svojím Bohom, uslyšané sú tvoje slová, a ja som prišiel príčinou tvojich slov. 13 Ale knieža perz­ského kráľov­stva stálo oproti mne dvad­saťjeden dní. A hľa, Michael, jed­no z pr­vých kniežat, mi prišiel na po­moc, a ja som po­zos­tal tam, pri perz­ských kráľoch. 14 A prišiel som, aby som ti dal roz­umieť tomu, čo zaj­de tvoj ľud v po­tom­ných dňoch, lebo ešte bude videnie tým dňom. 15 A v tom, čo hovoril so mnou asi tieto slová, sklonil som svoju tvár k zemi a zanemel som. 16 A hľa, niek­to podobný synom človeka dot­kol sa mojich rtov, a tak som ot­voril svoje ús­ta, vravel a riekol som tomu, ktorý to stál na­proti mne: Pane, od toho videnia ob­rátily sa moje boles­ti na mňa, ani som nezad­ržal v sebe sily. 17 A jako tedy bude môcť takýto služob­ník môj­ho Pána hovoriť s takým­to mojím Pánom, keď od­teraz ne­ob­stojí vo mne sila, ani nezos­tane vo mne dychu? 18 A znova sa ma dot­kol ten ktosi na po­hľad ako človek a po­sil­nil ma. 19 A riekol: Neboj sa, ľúby mužu, po­koj ti! Buď sil­ný a len buď sil­ný! A v tom, čo hovoril so mnou, bol som po­sil­nený a po­vedal som: Nech hovorí môj Pán, lebo si ma po­sil­nil! 20 A riekol: Či vieš, prečo som prišiel k tebe? Ale teraz už sa zase navrátim, aby som bojoval s perz­ským kniežaťom. A keď ja budem od­chádzať, hľa, prij­de gréc­ke knieža. 21 Ale oznámim ti to, čo je za­značené v pís­me, k­toré je prav­dou. A niet ani jedného, ktorý by sa vzmužil so mnou proti tým­to krome Michaela, vášho kniežaťa.