Roháček2. Korintským7

2. Korintským

Apoštol i v súžení myslí s láskou na nich. Dvojaký zármutok. Títove zkúsenosti v Korinte.1 Keď tedy máme tieto za­sľúbenia, milovaní, očis­time sa od každého poškvr­nenia tela i ducha do­vršujúc tak svätosť v báz­ni Božej. 2 Daj­te nám mies­ta v srdci! Ni­komu sme ne­uk­riv­dili, ni­koho nez­kazili, ni­koho ne­o­klamali. 3 Nehovorím toho na od­súdenie, lebo som už tu vy­ššie po­vedal, že ste v našich srd­ciach, aby sme spolu mreli i spolu žili. 4 Som veľmi priamoreký a smelý voči vám; mnoho sa vami chválim; na­pl­nený som po­tešením; na­pl­nený som radosťou pri všet­kom našom súžení. 5 Lebo aj keď sme boli prišli do Macedonie, ne­malo naše telo nijakého od­počin­ku; ale všade vo všet­kom s­me boli súžení, zvon­ku boje, zdnuká strachy. 6 Ale ten, ktorý teší ponížených, Bôh, po­tešil nás príchodom Títovým, 7 no, nie len jeho príchodom, ale aj po­tešením, ktorým sa po­tešil nad vami zves­tujúc nám vašu túžbu, vaše kvílenie, vašu hor­livosť za mňa, tak že som sa tým väčšmi za­radoval. 8 Lebo ak som vás aj za­rmútil tým lis­tom, neľutujem, ak som aj ľutoval, lebo vidím, že rečený list, ak vás aj na malú chvíľu bol za­rmútil, 9 teraz sa radujem, nie že ste sa boli za­rmútili, ale že ste sa za­rmútili na po­kánie; lebo ste sa za­rmútili podľa Boha, aby ste z nás v ničom ne­mali škody. 10 Lebo zár­mutok podľa Boha pôsobí po­kánie na spasenie, ktorého zár­mut­ku nikdy ne­oľutuje človek; ale zár­mutok sveta pôsobí sm­rť. 11 Lebo, hľa, práve to, že ste sa boli za­rmútili podľa Boha, jakú velikú vám to spôsobilo snahu! Ba čo: koľkú obranu, koľkú nevoľu, koľkú bázeň, koľkú túžbu, koľkú horlivosť a po­mstu! Vo všet­kom ste pre­ukázali, že ste čis­tí vo veci. 12 A tedy ak som vám aj písal, nie pre toho, ktorý spáchal kriv­du, ani pre toho, komu sa stala kriv­da, ale aby sa ukázala naša snaha za vás u vás pred Bohom. 13 Pre­to sme sa tešili z vášho po­tešenia, a ešte o mnoho viacej sme sa za­radovali nad radosťou Títovou, že jeho duch okrial od vás od všet­kých. 14 Lebo ak som sa mu niečo chválil za vás, nebol som za­han­bený, ale jako všet­ko, čo sme vám hovorili, za­kladalo sa na prav­de, tak i naša chvála pred Títom sa do­kázala prav­dou. 15 I jeho srd­ce ľne k vám ešte o mnoho viacej, keď sa roz­pomína na po­slušnosť všet­kých vás, ako ste ho prijali s bázňou a s trasením. 16 A tak sa radujem, že vám môžem vo všet­kom dôverovať.