Roháček › 2. Korintským › 5

2. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Stavänie do Boha. Preoblečení. Závdavok Ducha. Všetci pred súdište Kristovo.1 Lebo vieme, že keby náš po­zem­ský dom stánu bol zborený, máme stavänie od Boha, dom, nie rukou učinený, večný v nebesiach; 2 lebo v tom­to aj vzdycháme túžiac, že by sme si moh­li obliecť naň svoj príbytok z neba, 3 akže aj ob­lečení a nie na­hí budeme naj­dení. 4 Lebo aj, ktorí sme v tom­to stáne, vzdycháme súc ob­tiažení, na­koľko sa nech­ceme vy­zliecť, ale sa po­odiať, aby to, čo je smrteľné, bolo po­hl­tené od života. 5 No, ten, kto nás práve k tomu is­tému pri­pravil, je Bôh, ktorý nám aj dal záv­davok Ducha. 6 Pre­to teda vždyc­ky dôverujeme a vieme, že kým sme doma v tele, sme von od domova a vzdialení od Pána. 7 Lebo chodíme vierou a nie videním. 8 Ale dôverujeme i súčas­ne volíme radšej vy­stehovať sa von z tela a bývať doma u Pána. 9 A pre­to sa aj všemožne snažíme, aby sme, buď že dlejeme doma v tele buď že sme von z domova, jemu sa ľúbili. 10 Lebo my všet­ci sa musíme ukázať pred súd­nou stolicou Kris­tovou, aby si jeden každý od­niesol to, čo načo vy­konal skr­ze telo, už či bolo dobré či zlé. 11 Znajúc tedy bázeň Pánovu pre­sviedčame ľudí a Bohu sme zjav­ní. Ale nadejem sa, že sme aj vo vašich svedomiach zjav­ní. 12 Lebo ne­od­porúčame vám opät sami seba, ale vám dávame príčinu chváliť sa na­mi, aby ste to mali proti tým, ktorí sa chvália tvárou a nie srd­com. 13 Lebo buď že sme pošli z umu - Bohu, buď že sme pri zdravom roz­ume - vám. Jeden za všetkých, všetci za toho jedného. V Kristovi novým stvorením. Smierte sa s Bohom!14 Lebo lás­ka Kris­tova nás núti, 15 ktorí sme usúdili toto: že ak jeden zo­mrel za všet­kých, tedy všet­ci zo­mreli, a za všet­kých zo­mrel preto, aby tí, ktorí žijú, nežili už viacej sebe, ale tomu, ktorý zo­mrel za nich i vstal z mŕtvych. 16 A tak my už od­teraz ne­známe ni­koho podľa tela. A jest­li sme aj po­znali Kris­ta podľa tela, ale teraz už viacej ne­známe. 17 Takže ak je niekto v Kris­tovi, je novým stvorením; driev­ne po­minulo, hľa, všet­ko je nové. 18 Ale to všet­ko z Boha, ktorý nás smieril sám so sebou skr­ze Ježiša Kris­ta a dal nám službu smierenia, 19 jako že Bôh bol v Kris­tovi mieriac so sebou svet, ne­počítajúc im ich hriechov a položil do nás slovo smierenia. 20 Tedy za Kris­ta po­sols­tvujeme, jako čo by sám Bôh na­pomínal skr­ze nás, prosíme za Kris­ta, smier­te sa s Bohom! 21 Lebo toho, ktorý ne­poz­nal hriechu, učinil za nás hriechom, aby sme my boli spraved­livosťou Božou v ňom.