Roháček › 2. Korintským › 4

2. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Neustávame; odriekame sa; nefalšujeme slova. Oslepení bohom tohoto sveta.1 Pre­to majúc túto službu, jako sme do­stali milo­sr­den­stvo, ne­us­távame; 2 ale sme sa od­riek­li skrytých vecí hanebnosti a nerobíme chyt­rác­ky ani nefalšujeme slova Božieho, ale zjavovaním prav­dy od­porúčame seba každému svedomiu ľud­skému pred Bohom. 3 A jest­li aj je za­kryté naše evan­jelium, za­kryté je u tých, ktorí hynú, 4 u ktorých boh tohoto sveta oslepil smys­ly, s­mys­ly neveriacich, aby sa im neza­blesk­lo osvietenie evan­jelia slávy Kris­tovej, ktorý je ob­razom Boha. 5 Lebo nekážeme sami seba, ale Kris­ta Ježiša jako Pána, a sami že sme vašimi sluhami pre Ježiša. 6 Lebo je to Bôh, ktorý po­vedal, aby sa zo tmy za­skvelo svet­lo, ktorý sa za­skvel v našich srd­ciach na osvietenie známos­ti slávy Božej v tvári Ježiša Kris­ta. Drahý poklad v hlinených nádobách. Hoci sa vonkajší človek kazí, vnútorný sa obnovuje.7 No, ten po­klad máme v hlinených nádobách, aby svr­chovanosť moci bola Božia a nie z nás, 8 k­torí sme tiesnení zo všet­kých strán, ale nie sov­rení: sme v roz­pakoch, ale nie cele bez­rad­ní; 9 prena­sledovaní, ale nie v zlom opustení; s­me občas povalení, ale nehynieme, 10 vždy a všade nosiac so sebou mŕtvenie Pána Ježiša na tele, aby bol aj život Ježišov zjavený na našom tele. 11 Lebo my, ktorí žijeme, vždyc­ky sme vy­dávaní na sm­rť pre Ježiša, aby bol aj život Ježišov zjavený na našom smr­teľnom tele. 12 Takže sm­rť pôsobí v nás a život vo vás. 13 Ale majúc toho is­tého ducha viery, podľa toho, čo je na­písané: Uveril som a pre­to som hovoril, aj my teda veríme a pre­to aj hovoríme 14 vediac, že ten, ktorý vzkriesil Pána Ježiša, vzkriesi aj nás s Ježišom a s vami po­staví p­red seba. 15 Lebo to všet­ko sa deje pre vás, aby milosť, rozm­nožená skr­ze mnohých, roz­hoj­nila ďakovanie na slávu Božiu. 16 Pre­to ne­us­távame, ale jest­li sa aj náš von­kajší človek ruší, vnútor­ný sa ob­novuje deň čo deň. 17 Lebo terajšie kratučké ľah­ké nášho súženia nám pôsobí prenes­mier­ne veľkú večnú tiaž slávy, 18 keď nehľadíme na veci, ktoré sa vidia, ale na veci ktoré sa ne­vidia. Lebo veci, ktoré sa vidia, sú dočasné; ale tie, ktoré sa ne­vidia, sú večné.