Roháček1. Tesalonickým2

1. Tesalonickým

Apoštol pripomína bratom, ako čiste, nezištne a sväte im kázal evanjelium.1 Lebo sami viete, bratia, o našom príchode k vám, že nebol darom­ný; 2 ale hoci sme aj pred­tým m­noho pretrpeli a boli po­hanení, jako viete, vo Filipách, od­hod­lali sme sa smele vo svojom Bohu hovoriť vám evan­jelium Božie v mnohom boji. 3 Lebo naše na­pomínanie nepochádzalo z bludu ani z nečis­toty ani sa nedialo v les­ti. 4 ale jako nás Bôh uznal za hod­ných byť po­verenými evan­jeli­om, tak hovoríme, nie ako takí, ktorí sa chcú ľúbiť ľuďom, ale Bohu, ktorý zkúša naše srd­cia. 5 Lebo ani sme ni­kdy ne­použili lichot­ného slova, jako viete, ani zámien­ky lakom­stva, Bôh je svedok; 6 ani sme nehľadali od ľudí chvály, ani od vás ani od iných, hoci sme si moh­li do­dať vážnos­ti jako Kris­tovi apoštolovia. 7 Ale sme boli lás­kaví medzi vami, sťa by kojaca mat­ka nežne k sebe vinula a opat­rovala svoje vlast­né deti. 8 A naplnení súc takou sr­dečnou lás­kou na­proti vám hotoví sme boli dať vám nie len evan­jelium Božie, ale aj svoje vlast­né duše, pre­tože ste sa nám stali takí milí. 9 Lebo veď sa pamätáte, bratia, na našu úsil­nú prácu a námahu, lebo sme pracovali dňom i nocou, aby sme ni­komu z vás neboli na ťar­chu a tak sme vám hlásali evan­jelium Božie. 10 Vy s­te svedkami i Bôh, ako sväte, spraved­live a bez­úhon­ne sme sa vám veriacim chovali 11 a že sme, jako viete, jed­ného každého z vás ako otec svoje vlast­né deti na­pomínali a po­vzbudzovali 12 a osvedčovali, aby ste chodili hod­ne Boha, ktorý vás povoláva do svoj­ho kráľov­stva a do svojej slávy. Chválorečí Bohu, že sa dokázali v súžení. Trpeli od súkmeňovcov ako bratia v Židovstve. Apoštolova túžba po nich.13 A pre­to aj my ne­pres­taj­ne ďakujeme Bohu, že prij­múc od nás slovo zves­ti Božej ne­prijali ste slová ľudí, ale - jako je prav­da - slovo Božie, ktoré aj moc­ne pôsobí vo vás veriacich. 14 Lebo vy ste sa, bratia, stali na­sledov­ník­mi cir­kví Božích, ktoré sú v Jud­sku v Kris­tu Ježišovi, lebo aj vy ste pre­tr­peli to is­té od svojich vlast­ných súk­meňov­cov ako aj oni od Židov, 15 ktorí aj Pána Ježiša za­bili aj svojich vlast­ných prorokov aj nás prena­sledujúc vy­hnali a Bohu sa neľúbia a sú protiv­ní všet­kým ľuďom 16 a bránia nám hovoriť po­hanom, aby neboli spasení, aby vždyc­ky do­pl­nili svoje hriechy, ale náh­le prišiel na nich hnev Boží ku kon­cu. 17 Ale my, bratia, osirotejúc násil­ným od­lúčením od vás, na krát­ky čas, tvárou, nie srd­com, tým viacej sme sa usilovali vidieť vašu tvár s velikou túžbou. 18 Pre­to sme chceli prij­sť k vám, ja Pavel, i raz i dva razy, ale nám pre­kazil satan. 19 Lebo veď kto je našou nádejou alebo radosťou alebo korunou chlúby - či azda nie aj vy pred naším Pánom Ježišom Kris­tom, keď prij­de?! 20 Lebo vy ste našou slávou a radosťou.