Roháček › 1. Petrov › 2

1. Petrov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5

Vznešené povolanie veriacich: kráľovské kňazstvo.1 A tak složiac každú zlosť a každú lesť a po­kryt­stvá a závis­ti a všet­ky po­mluvy 2 jako priam teraz zrodené ne­mluv­niat­ka žiados­tiví buďte mlieka bezo ľs­ti, Božieho slova, aby ste ním rást­li na spasenie, 3 akže ste okúsili, že je Pán dob­rotivý, 4 ku ktorému pri­chádzajúc k živému kameňu, síce od ľudí, jako čo by bol ne­súci, za­vr­hnutému, ale u Boha vy­volenému, drahocen­nému, 5 i sami sa jako živé kamene buduj(e)te, duchov­ný dom, sväté kňazs­tvo, obetovať duchov­né obeti, príjem­né Bohu skr­ze Ježiša Kris­ta. 6 Pre­to je aj na­písané v Pís­me: Hľa, kladiem na Si­one uhol­ný kameň vy­volený, drahocen­ný, a ten, kto verí naň, nebude za­han­bený. 7 Tedy vám veriacim česť, ale ne­pos­lušným kameň, ktorý za­vr­h­li stavitelia, práve ten sa stal uhol­nou hlavou a kameňom úrazu a skalou po­horšenia, 8 im, ktorí sa urážajú na slove súc ne­pos­lušní, na čo sú aj určení. 9 Ale vy s­te vyvolený rod, kráľov­ské kňazs­tvo, svätý národ, ľud, určený byť Božím vlastníctvom, aby ste zves­tovali cnos­ti toho, ktorý vás po­volal zo tmy do svoj­ho pred­iv­ného svet­la, 10 ktorí ste kedysi neboli ani ľudom, ale teraz s­te ľud Boží; ktorí ste neboli do­stali milo­sr­den­stva, ale teraz ste do­stali milo­sr­den­stvo. Vzhľadom na svoje povolanie zdŕžať sa telesných žiadostí a byť poddaný vrchnosti.11 Milovaní, na­pomínam ako po­hos­tínov a pút­nikov, aby ste sa zdŕžali teles­ných žiados­tí, ktoré vojujú proti duši. 12 Svoje ob­covanie medzi po­han­mi majúci dob­ré, aby vo veci, v ktorej vás ohovárajú ako takých, ktorí robia zle, vidiac vaše dob­ré skut­ky oslavovali Boha v deň navštívenia. 13 A tak buďte pod­daní každému ľud­skému stvoreniu pre Pána, buďto kráľovi, jako naj­vyššiemu, 14 buďto vladárom, ako ním po­sielaným na po­mstu zle činiacich a na chválu dob­re činiacich. 15 Lebo tak je vôľa Božia, aby ste dob­re činiac za­pchali ús­ta ne­vedomos­ti nerozum­ných ľudí. 16 Jako slobod­ní, a nie ako takí, ktorí majú slobodu na zás­teru zlos­ti, ale jako sluhovia Boží. 17 Všet­kých uc­tite, brat­stvo miluj­te, Boha sa boj­te, kráľa ctite. 18 Čeľadíni takí, ktorí sa pod­riaďujú v celej báz­ni pánom, a to nie len dob­rým a prívetivým, ale aj pre­vráteným; 19 lebo to je milosť, ak nie­kto pre dob­ré svedomie Božie znáša zár­mut­ky tr­piac ne­spraved­livo. 20 Lebo veď aká je to sláva, čo hoci i po­hlav­ky tr­píte, ak hrešíte? ! Ale ak dob­re robíte a tak bez viny trpiac znášate, to je milosť u Boha. Pán príkladom v utrpení.21 Lebo nato ste po­volaní, pre­tože aj Kris­tus tr­pel za nás zanechajúc nám prí­klad, aby ste na­sledovali jeho šľapaje, 22 ktorý ne­učinil hriechu, ani sa nenašla v jeho ús­tach lesť; 23 ktorý, keď mu zlorečili, on ne­zlorečil; keď tr­pel, ne­hrozil, ale porúčal tomu, ktorý spraved­livo súdi, 24 ktorý sám vy­niesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme odum­reli hriechom a žili spraved­livos­ti, ktorého sinavicami ste uzdravení. 25 Lebo ste boli jako blúdiace ov­ce, ale teraz ste ob­rátení k pas­tierovi a bis­kupovi svojich duší.