Roháček › 1. Kronická › 29

1. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29

Dary od Dávida a od ľudu na stavbu chrámu.1 Po­tom po­vedal kráľ Dávid celému shromaždeniu: Šalamún, môj syn, k­torého si vy­volil Bôh jediného, je ešte len chlapec a út­ly, a dielo je veľké; lebo to ne­má byť palác pre človeka, ale pre Hos­podina Boha. 2 A ja som celou svojou silou pri­pravoval pre dom svoj­ho Boha zlato na zlaté nádoby a strieb­ro na striebor­né, meď na medené, železo na želez­né a drevo na drevené, onychinové kamene a kamene na vrúbenie i kar­bun­kulové kamene a kamene rozličných farieb i všelijaké drahé kamene a mramorové kamene na množs­tvo. 3 A ešte k­rome toho, pre­tože mám záľubu v dome svoj­ho Boha, a keďže mám vlast­ného zlata a strieb­ra, dal som i nad to pre dom svoj­ho Boha, nad všet­ko to, čo som pri­pravil pre dom svätyne, 4 tri tisíce hrivien zlata zo zlata z Ofíru a sedem tisíc hrivien prečis­teného strieb­ra na po­tia­hnutie stien s­vätých domov, 5 zlata na zlaté veci a strieb­ra na striebor­né a na všelijaké dielo, k­toré má byť vy­tvorené rukou remesel­níkov. A kto je ešte ochotný na­pl­niť svoju ruku dnes pre Hos­podina? 6 A tak boli ochot­né kniežatá ot­cov a kniežatá po­kolení Iz­raelových i velitelia tisícov a stov i čo do úrad­níkov nad dielom kráľovým. 7 A dali pre službu domu Božieho päť tisíc hrivien zlata a desať tisíc z­latých daríkov v peňazoch, desať tisíc hrivien strieb­ra, osem­násť tisíc hrivien medi a sto tisíc hrivien železa. 8 A čo sa u ktorého našlo d­rahého kamenia, dali do po­kladu domu Hos­podinov­ho od­dajúc to do ruky Geršonov­ca Jechiela. 9 Vtedy sa radoval ľud, že tak ochot­ne obetovali, lebo celým srd­com obetovali Hos­podinovi ochot­ne. Aj sám kráľ Dávid sa radoval veľkou radosťou. Dávid dobrorečí Hospodinovi.10 Pre­to dob­rorečil Dávid Hos­podinovi pred očami celého shromaždenia. A Dávid riekol: Požeh­naný si ty, Hos­podine, Bože Iz­raela, nášho ot­ca, od vekov až na veky! 11 Tvoja je, ó, Hos­podine, veleb­nosť i ­hr­din­ská moc i sláva i víťazs­tvo i veličen­stvo, áno všet­ko na nebi i na zemi. Tvoje je, ó, Hos­podine, kráľov­stvo, a ty si vy­výšený všet­kému za hlavu. 12 A bohat­stvo a sláva p­richodí zpred tvojej tvári, a ty panuješ nad všet­kým, a v tvojej ruke je sila i udat­nosť, a v tvojej ruke je zveličiť a po­sil­niť, koho len chceš. 13 A tak teraz, ó, náš Bože, ďakujeme ti a chválime meno tvojej slávy. 14 Lebo veď kto som ja, a kto je môj ľud, aby sme mali toľko moci obetovať tak ochot­ne jako toto? ! Lebo od teba je to všet­ko, a vez­múc z tvojej ruky dali sme tebe. 15 Lebo sme cudzin­cami pred tebou a po­hos­tín­mi, jako boli aj všetci naši ot­covia. Naše dni sú jako tieň na zemi, a nieto nádeje trvať. 16 Hos­podine, náš Bože, všet­ko toto veľké množstvo, ktoré sme pri­pravili, aby sme ti vy­stavili dom pre meno tvojej svätos­ti, je z tvojej ruky, a tvoje je všet­ko. 17 A ja viem, môj Bože, že ty zpytuješ srd­ce a máš záľubu v úp­rim­nos­ti, preto, čo sa mňa týka, v úp­rim­nos­ti svoj­ho srd­ca obetoval som ochot­ne všet­ko toto. A teraz vidím s radosťou i tvoj ľud, ktorý sa tu na­chodí, že ti ochot­ne obetoval. 18 Hos­podine, Bože Ab­rahámov, Izákov a Iz­raelov, Bože našich ot­cov, za­chovaj toto na veky za út­var myšlienok srd­ca svoj­ho ľudu a ustav ich srd­ce, aby vždy stálo pevne k tebe. 19 A Šalamúnovi, môj­mu synovi, daj úp­rim­né srd­ce nedelené, aby os­tríhal tvoje pri­kázania, tvoje svedoc­tvá a tvoje ustanovenia a aby činil to všetko a aby vy­stavil palác, ktorý som pri­pravil.- Ľud sa klania Hospodinovi; jie a pije pred Hospodinom s radosťou.20 Po­tom riekol Dávid celému shromaždeniu: Nože dob­rorečte Hos­podinovi, svoj­mu Bohu! A dob­rorečili celé shromaždenie Hos­podinovi, Bohu svojich ot­cov, a skloniac hlavy po­klonili sa Hos­podinovi i kráľovi. 21 A obetovali Hos­podinovi bit­né obeti a obetovali Hos­podinovi zápal­né obeti na druhý deň, tisíc jun­cov, tisíc baranov, tisíc oviec a ich liate obeti a iných obetí bit­ných množs­tvo pre celého Iz­raela. Šalamún na tróne Hospodinovom.22 A tak jed­li a pili pred Hos­podinom toho dňa s veľkou radosťou a učinili Šalamúna, syna Dávidov­ho, po druhý raz kráľom a po­mazali Hos­podinovi za voj­vodu a Cádoka za kňaza. 23 Tak dosadol Šalamún na trón Hos­podinov, aby bol kráľom na­mies­to Dávida, svoj­ho ot­ca, a šťast­ne sa mu vodilo, a po­slúchal ho celý Iz­rael. 24 A všet­ky kniežatá a všet­ci hrdinovia aj všet­ci synovia kráľa Dávida pod­dali sa kráľovi Šalamúnovi. 25 A Hos­podin zveličil Šalamúna vy­soko pred očami celého Iz­raela a dal na neho slávu kráľov­stva, jakej nebolo na ni­ktorom kráľovi pred ním, k­torý bol nad Iz­raelom. Kraľovanie Dávidovo a jeho smrť.26 A Dávid, syn Izai­ho, kraľoval nad celým Iz­raelom. 27 A dní, ktoré kraľoval nad Iz­raelom, bolo štyridsať rokov; v Heb­rone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval trid­saťt­ri rokov. 28 A zo­mrel v dob­rej starobe, sýty dní, bohat­stva a slávy, a kraľoval Šalamún, jeho syn, mies­to neho. 29 A deje kráľa Dávida, pr­vé i po­sled­né, tie hľa, sú na­písané v dejinách vidiaceho Samuela a v dejinách proroka Nátana a v dejinách videnia vidiaceho Gáda, 30 s celým jeho kraľovaním i s celou jeho hr­din­skou silou jako i s čas­mi s ich radosťou i žalosťou, ktoré prešli cez neho i cez Iz­raela i cez všet­ky kráľov­stvá tých zemí.