Roháček › 1. Kráľov › 20

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Pyšný Beh-hadad dvakrát porazený.1 A Ben-hadad, sýr­sky kráľ, sob­ral všet­ko svoje voj­sko, a trid­siati a dvaja kráľovia s ním, a kone a vozy, a odíduc hore obľahol Samáriu a bojoval proti nej. 2 A po­slal po­slov k Achabovi, iz­rael­skému kráľovi, do mes­ta 3 a od­kázal mu: Tak­to hovorí Ben-hadad: Tvoje strieb­ro a tvoje zlato je moje, i tvoje ženy i tvoji naj­lepší synovia naj­pek­nejší sú moji. 4 A iz­rael­ský kráľ od­povedal a riekol: Podľa tvoj­ho slova, môj pán kráľ, tvoj som ja i všet­ko, čo mám. 5 A zase prišli po­slovia a riek­li: Tak­to hovorí Ben-hadad: Áno, po­slal som k tebe s od­kazom: Svoje strieb­ro a svoje zlato i svoje ženy i svojich synov dáš mne. 6 No, zaj­tra o tom­to čase pošlem svojich služob­níkov k tebe, ktorí pre­kutajú tvoj dom i domy tvojich služob­níkov, a bude, že všet­ku žiadosť tvojich očí položia do svojej ruky a vez­mú. 7 Vtedy po­volal iz­rael­ský kráľ všet­kých starších zeme a riekol: Po­znaj­te, prosím, a vidz­te, že ten­to hľadá zlé, lebo po­slal ku mne pre moje ženy a pre mojich synov, pre moje strieb­ro i pre moje zlato, a ne­odop­rel som mu. 8 A všet­ci starší mu po­vedali aj všetok ľud: Ne­pos­lúch­ni ani ne­privoľ. 9 Pre­to odpovedal po­slom Ben-hadadovým: Po­vedz­te môj­mu pánu kráľovi: Všet­ko, o čo si po­slal k svoj­mu služob­níkovi po pr­vé, učiním, ale túto vec ne­môžem učiniť. A tak od­išli po­slovia a donies­li mu od­poveď. 10 Vtedy po­slal k nemu Ben-hadad a od­kázal: Tak nech mi učinia bohovia a tak nech pri­dajú, jest­li sa do­stane prachu Samárie po hrs­ti všet­kému ľudu, ktorý je so mnou. 11 Na to od­povedal iz­rael­ský kráľ a riekol: Hovor­te, aby sa nech­válil ten, ktorý pri­pasuje zbraň, ako ten, ktorý ju odpína. 12 A stalo sa, keď počul to slovo - a práve pil on i kráľovia v stánoch -, že po­vedal svojim služob­níkom: Rozo­stav­te čaty! A rozo­stavili proti mes­tu. 13 A hľa, nejaký prorok pri­stúpil k Achabovi, iz­rael­skému kráľovi, a riekol: Tak­to hovorí Hos­podin: Či si videl všet­ko to veľké množs­tvo? Hľa, dám ho do tvojej ruky dnes, aby si po­znal, že ja som Hospodin. 14 A keď povedal Achab: Skr­ze koho? Riekol: Tak­to hovorí Hos­podin: Skr­ze služob­níkov kniežat krajov. A ešte povedal: Kto za­počne boj boj? A on riekol: Ty. 15 Vtedy spočítal služobníkov-mláden­cov kniežat krajov, a bolo ich dve­stot­rid­saťd­va; a po nich spočítal všetok ľud, všet­kých synov Iz­raelových, sedem tisíc. 16 A vy­šiel na polud­nie. A Ben-hadad pil opilý, v stánoch, on i kráľovia, trid­siati a dvaja kráľovia, ktorí mu po­máhali. 17 A služob­níci kniežat krajov vy­šli najprv. A Ben-hadad po­slal s­vojich vojakov. A keď mu oznámili, že vraj nejakí mužovia vy­šli zo Samárie, 18 riekol: Už či vy­šli za po­koj, zaj­mite ich živých, a či vy­šli do boja, i tak ich zaj­mite živých. 19 Tedy tí vy­šli z mes­ta, služob­níci kniežat krajov, i voj­sko, ktoré na­sledovalo za nimi. 20 A každý za­bil svoj­ho muža, takže utekali Sýrovia, a Iz­rael ich honil. A Ben-hadad, sýr­sky kráľ ušiel na koni i niekoľkí jazdcovia. 21 A tak vy­šiel iz­rael­ský kráľ a porazil kone i vozy a porazil Sýrov veľkou porážkou. 22 Po­tom pri­stúpil prorok k iz­rael­skému kráľovi a riekol mu: Idi, vzmuž sa, a znaj a vidz, čo máš robiť, lebo o rok zase prij­de sýr­sky kráľ hore proti tebe. 23 A služob­níci sýr­skeho kráľa po­vedali jemu: Ich bohovia sú bohmi vr­chov, pre­to nás pre­moh­li. Ale bojuj­me s nimi na rovine, a uvidíš, či ich ne­premôžeme. 24 A učiň toto: od­stráň kráľov, každého s jeho mies­ta, a po­stav mies­to nich voj­vod­cov. 25 A ty si načítaj voj­ska toľko, koľko bolo voj­ska, ktoré ti pad­lo, i koní, koľko bolo koní, i vozov, koľko bolo vozov, a budeme bojovať s nimi na rovine, a uvidíš, či ich ne­premôžeme. A po­slúchol ich a urobil tak. 26 A stalo sa po roku, že spočítal Ben-hadad Sýrov, a od­išiel hore do Afeka do boja s Iz­raelom. 27 A synovia Iz­raelovi, tak­tiež spočítaní a za­opat­rení stravou od­išli oproti nim. A tak položili sa synovia Iz­raelovi táborom na­proti nim jako nejaké dva malé kŕd­le kôz, a Sýrovia za­pl­nili zem. 28 Vtedy pri­stúpil muž Boží, pre­hovoril k iz­rael­skému kráľovi a riekol: Tak­to hovorí Hos­podin: Pre­tože hovoria Sýrovia: Hos­podin je bohom vr­chov a nie bohom dolín, dám všet­ko to veľké množs­tvo do tvojej ruky, aby ste vedeli, že ja som Hospodin. 29 A tak táborili jed­ni na­proti druhým sedem dní. A stalo sa sied­meho dňa, že sa začala bit­ka, a synovia Iz­raelovi porazili Sýrov, sto tisíc peších, jed­ného dňa. 30 A tí, ktorí po­zos­tali, utiek­li do Afeka, do mes­ta, kde zase padol múr na dvad­saťsedem tisíc mužov, ktorí boli po­zos­tali. A Ben-hadad utekajúc vošiel do mes­ta a tu z izby do iz­by. Achab prepustí, na svoje zlé, odsúdeného Hospodinom.31 A jeho služob­níci mu riek­li: Hľa, prosíme, počuli sme, že kráľovia domu Iz­raelov­ho sú milo­sr­d­ní kráľovia, nuž do­voľ, prosíme, žeby sme vzali smútočnú vrecovinu na svoje bed­rá a proväzy na svoje hlavy a tak vy­j­deme k iz­rael­skému kráľovi, azda za­chová živú tvoju dušu. 32 A tak opásali svoje bed­rá vrecovinou a v­zali proväzy na svoje hlavy a prišli k iz­rael­skému kráľovi a riek­li: Tvoj služob­ník Ben-hadad hovorí: Prosím, nech žije moja duša! A on povedal: A či ešte žije? Je mojím bratom. 33 A mužovia bed­live po­zorovali na to slovo a ponáhľali sa zis­tiť, či to ozaj tak mys­lí, a riek­li: Tvojím bratom je Ben-hadad. A po­vedal: Iďte, do­veďte ho. A tak vy­šiel k nemu Ben-hadad, dal mu vy­sad­núť na voz. 34 A Ben-hadad mu riekol: Mes­tá, ktoré vzal môj otec od tvoj­ho ot­ca, na­vrátim, a ulice si za­riadiš v Damašku, jako bol za­riadil môj otec v Samárii. A ja, povedal Achab, učiním s tebou smluvu a pre­pus­tím ťa. A tak učinil s ním sm­luvu a pre­pus­til ho. 35 A nejaký muž zo synov prorokov po­vedal svoj­mu druhovi slovom Hos­podinovým: Nabi ma, prosím! Ale človek ho nech­cel ud­rieť. 36 Vtedy mu riekol: Pre­to, že si ne­pos­lúchol hlasu Hos­podinov­ho, hľa, keď poj­deš odo mňa, za­bije ťa lev. A hneď, ako od­išiel od neho, našiel ho lev a za­bil ho. 37 Po­tom našiel iného muža, k­torému tiež povedal: Nabi ma, prosím! A muž ho veľmi na­bil a doranil. 38 A prorok od­išiel a po­stavil sa kráľovi do ces­ty a pre­strojil sa, aby ho nepoznali, dajúc si šatku z hlavy na oči. 39 A stalo sa, keď išiel kráľ po­mimo, že kričal na kráľa a po­vedal: Tvoj služob­ník vy­šiel do stredu bit­ky, a hľa, nejaký muž od­bočil a do­viedol ku mne muža a po­vedal: Stráž tohoto muža, lebo ak sa zt­ratí, bude tvoj život za jeho život, alebo od­vážiš hriv­nu strieb­ra. 40 A stalo sa, že kým tvoj služob­ník tu a tam robil voľačo, už ho nebolo. - A iz­rael­ský kráľ mu po­vedal: Taký je tvoj súd; ty sám si roz­hodol. 41 Vtedy rých­le sňal šat­ku so svojich očí, a iz­rael­ský kráľ ho po­znal, že je z prorokov. 42 A riekol mu: Tak­to hovorí Hos­podin: Pre­to, že si pus­til z ruky muža, ktorého som ja od­súdil na sm­rť, bude tvoj život za jeho život a tvoj ľud za jeho ľud. 43 A tak od­išiel iz­rael­ský kráľ hore do svoj­ho domu, na­mr­zený a na­hnevaný, a prišiel do Samárie.