Roháček › 1. Jánov › 3

1. Jánov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5

Prečo svet nezná detí Božích, a po čom poznať deti Božie a deti diablove. Milovať brata.1 Vidz­te, jakú lás­ku nám dal Otec - aby sme sa volali deťmi Božími, a sme nimi! Pre­to nás svet ne­zná, pre­tože jeho ne­poz­nal. 2 Milovaní, teraz sme deťmi Božími, a ešte sa ne­ukázalo, čo budeme. Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme jemu podob­ní, lebo ho budeme vidieť tak, ako je. 3 A každý, kto má túto nádej na neho, očisťuje sa, tak ako je aj on čis­tý. 4 Každý, kto robí hriech, robí aj proti zákonu, a hriech je pre­stúpením zákona. 5 A viete, že sa on ukázal na­to, aby sňal naše hriechy, a hriechu v ňom niet. 6 Ni­kto, kto zo­stáva v ňom, neh­reší, a nikto, kto hreší, ho ne­videl ani ho ne­poz­nal. 7 Dieťat­ká, nech vás ni­kto ne­zvodí! Ten, kto činí spraved­livosť, je spraved­livý, tak ako je on spraved­livý. 8 Kto robí hriech, je z diab­la, lebo diabol hreší od počiat­ku. Nato sa ukázal Syn Boží, aby zkazil diela diab­love. 9 Ni­kto, kto sa narodil z Boha, nerobí hriechu, lebo jeho semä zo­stáva v ňom, ba ani ne­môže hrešiť, lebo sa narodil z Boha. 10 Po tom po­znať deti Božie a deti diab­love. Ni­kto, kto nečiní spraved­livosť, nie je z Boha, a ten, kto ne­miluje svoj­ho brata. 11 Lebo to je tá zvesť, ktorú ste počuli od počiat­ku, aby sme milovali jeden druhého. 12 Nie tak, ako čo Kain bol z toho zlého a za­bil svoj­ho brata. A prečože ho za­bil? Pre­to, že jeho skut­ky boly zlé a jeho bratove spraved­livé. 13 Nediv­te sa, moji bratia, ak vás svet nenávidí. 14 My vieme, že sme prešli zo smr­ti do života, lebo milujeme bratov. Ten, kto ne­miluje brata, zo­stáva v smr­ti. 15 Každý, kto nenávidí svoj­ho brata, je vrahom, a viete, že ni­ktorý vrah ne­má večného života, zo­stávajúceho v sebe. 16 Po tom sme po­znali lás­ku Božiu, že on položil za nás svoju dušu. Aj my sme po­vin­ní klásť duše za bratov. 17 A kto by mal majetok tohoto sveta a videl by svoj­ho brata, že má nedos­tatok, a za­vrel by pred ním svoje srd­ce, jako po­tom zo­stáva v ňom lás­ka Božia? 18 Moje dieťat­ká, ne­miluj­me slovom ani jazykom, ale skut­kom a prav­dou. 19 A po tom známe, že sme z prav­dy a upokojíme pred ním svoje srd­cia, 20 že keď nás ob­viňuje naše srdce, že Bôh je väčší, ako je naše srd­ce, a vie všet­ko. 21 Milovaní, keď nás ne­ob­viňuje naše srd­ce, máme smelú dôveru k Bohu 22 a všetko, čokoľvek prosíme, berieme od neho, lebo za­chovávame jeho pri­kázania a činíme to, čo je ľúbe pred ním. 23 A toto je to jeho pri­kázanie: aby sme verili menu jeho Syna, Ježiša Kris­ta, a milovali jed­ni druhých tak, ako nám dal pri­kázanie. 24 A ten, kto za­chováva jeho pri­kázania, zo­stáva v ňom a on tiež v ňom. A po tom­to známe, že zo­stáva v nás - z Ducha, ktorého nám dal.