Evanjelický › Zjavenie › 16

Zjavenie

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Vyliatie štyroch čiaš1 Po­tom som počul mohut­ný hlas z chrámu hovoriť sied­mim an­jelom: Choďte a vy­lej­te na zem sedem čiaš hnevu Božieho! 2 A od­išiel pr­vý, vy­lial svoju čašu na zem a zlé, od­por­né vredy vy­hodili sa na ľuďoch, ktorí mali znak šel­my a klaňali sa jej ob­razu. 3 Druhý vy­lial svoju čašu na more, pre­menilo sa na krv ako z nejakej mŕt­voly, a za­hynulo všet­ko, čo žilo v mori. 4 Tretí vy­lial svoju čašu na rieky, na pramene vôd, a pre­menili sa na krv. 5 Nato som počul volať an­jela vôd: Spravod­livý si, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si tak roz­súdil; 6 lebo vy­lievali krv svätých a prorokov, pre­to si im dal piť krv; za­slúžili si to! 7 A počul som volať ol­tár: Áno, Pane, všev­lád­ny Bože, pravé a spravod­livé sú Tvoje súdy! 8 Štvr­tý vy­lial svoju čašu na sln­ko a do­stal moc páliť ľudí ohňom. 9 A veľká horúčava pálila ľudí, pre­to sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito pliagami, ale nekajali sa, aby Mu vzdali česť. Vyliatie piatej a šiestej čaše10 Piaty vy­lial svoju čašu na trón šel­my a stem­nelo jej kráľov­stvo, ľudia si bolesťou hrýz­li jazyky 11 a rúhali sa nebes­kému Bohu pre svoje boles­ti a pre vredy, ale nekajali sa zo svojich skut­kov. 12 Šies­ty vy­lial svoju čašu na veľkú rieku Euf­rat a vy­sch­la jej voda, aby bola pri­pravená ces­ta kráľom od východu sln­ka. 13 Nato som videl troch nečis­tých duchov ako žaby vy­chádzať z tlamy draka, i z tlamy šel­my, i z úst falošného proroka, 14 lebo sú to duchovia démonov, ktorí robia znamenia, vy­chádzajú na kráľov celého sveta, aby ich zhromaždili do boja na veľký deň všev­lád­neho Boha. 15 Aj­hľa, pri­chádzam ako zlodej! Blaho­slavený, kto bdie a chráni si rúcho, aby nechodil na­hý a nebola zjav­ná jeho han­ba! 16 Zhromaždil ich na mies­to po heb­rej­sky nazývané Har­magedon. Vyliatie siedmej čaše17 Aj sied­my [an­jel] vy­lial svoju čašu na vzduch, a vy­šiel z chrámu od trónu mohut­ný hlas: Stalo sa! 18 Nato na­stali bles­ky, zvuky, hromy a veľké zeme­trasenie, aké nebolo od­vtedy, čo je človek na zemi; také veľké bolo zeme­trasenie. 19 A veľké mes­to sa roz­pad­lo na tri čias­t­ky a mes­tá národov pad­li. Boh sa roz­pomenul na veľký Babylon, aby mu dal kalich vína svoj­ho roz­horčeného hnevu. 20 Všet­ky os­trovy zmiz­li a vr­chov viac nebolo. 21 Veľký ľadovec ako závažie padal z neba na ľudí a rúhali sa Bohu pre pliagu ľadov­ca, lebo veľmi veľká bola jeho pliaga.