Evanjelický › Zjavenie › 14

Zjavenie

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Baránok vyhlasuje súd nad nepriateľmi1 Po­zrel som, a hľa, Baránok stál na vr­chu Sion a s Ním stoštyrid­saťštyritisíc tých, ktorí mali na­písané na čele jeho meno a meno Jeho Ot­ca. 2 Počul som aj zvuk z neba ako hukot mnohých vôd a rachot sil­ného hromu, a zvuk, ktorý som počul, bol ako zvuk citaris­tov, čo hrajú na citarách. 3 Spievajú novú pieseň pred trónom, pred štyr­mi bytosťami a pred staršími, ale ni­kto sa ne­mohol na­učiť tú pieseň, iba tých stoštyrid­saťštyritisíc vy­kúpených zo zeme. 4 To sú tí, čo sa ne­poškvr­nili so ženami, lebo sú panici; to sú tí, čo na­sledujú Barán­ka, kam­koľvek by šiel, ktorí boli vy­kúpení z ľudí ako pr­votiny Bohu a Barán­kovi 5 a v ich ús­tach nebolo lži: sú bez úhony. 6 Po­tom som videl iného an­jela letieť stredom neba: mal večné evan­jelium, aby ho zves­toval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu 7 a volal mohut­ným hlasom: Boj­te sa Boha a vzdaj­te Mu česť, lebo prišla hodina Jeho súdu, a klaňaj­te sa Tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd. 8 Za ním na­sledoval iný, druhý an­jel a volal: Padol, padol veľký Babylon, ktorý opájal všet­ky národy vínom náruživos­ti svoj­ho smils­tva. 9 Zase na­sledoval za nimi iný, tretí an­jel a volal mohut­ným hlasom: Ak sa nie­kto bude klaňať šel­me a jej ob­razu a prij­me znak na čelo alebo na ruku, 10 aj ten bude piť z vína hnevu Božieho, čis­tého vína, naliateho do kalicha Jeho hnevu a bude mučený ohňom a sírou pred svätými an­jel­mi a pred Barán­kom! 11 Dym ich múk vy­stupuje naveky vekov a ne­majú od­počin­ku ani dňom ani nocou tí, ktorí sa klaňajú šel­me a jej ob­razu a ktokoľvek by prijal znak jej mena. 12 V tom­to je tr­pez­livosť svätých , ktorí za­chovávajú pri­kázanie Božie a vieru v Ježiša. 13 Po­tom som počul hlas z neba, ktorý hovoril: Na­píš: Blaho­slavení sú mŕt­vi, ktorí od­teraz umierajú v Pánovi! Áno, hovorí Duch, nech si od­počinú od práce, lebo ich skut­ky idú s nimi. Hodina žatvy a oberačky14 Po­zrel som, a hľa, biely ob­lak a na ob­laku sedel podob­ný Synovi človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke os­trý kosák. 15 Aj iný an­jel vy­šiel z chrámu a volal mohut­ným hlasom na Toho, ktorý sedel na ob­laku: Spusť svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žat­vy, keďže do­zrela žat­va zeme! 16 A Ten, čo sedel na ob­laku, hodil svoj kosák na zem a zožal zem. 17 Opäť iný an­jel vy­šiel z chrámu, ktorý je na nebi, a tiež mal os­trý kosák. 18 Zase z ol­tára vy­šiel iný an­jel, ktorý má moc nad ohňom, a na toho, čo mal os­trý kosák, za­volal mohut­ným hlasom: Spusť svoj os­trý kosák a zrež strap­ce zem­ského viniča, lebo jeho hroz­ná do­zreli! 19 A an­jel spus­til kosák na zem, zrezal vinič zeme a hodil do veľkého lisu Božieho hnevu. 20 Von za mes­tom vy­tláčali z lisu a z neho vy­tiek­la krv až po zubad­lá koňa na tisícšesťs­to honov .