Evanjelický › Židom › 9

Židom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Nedokonalosť levítskej a dokonalosť Kristovej obete1 Aj pr­vá zmluva mala síce určité boho­služob­né pred­pisy aj svätyňu na zemi. 2 Zriadili totiž pr­vý stánok: v ňom bol sviet­nik a stôl s po­svät­nými chleb­mi; to sa volá svätyňa. 3 A za druhou oponou je stánok, ktorý sa volá svätyňa svätých: 4 tu je zlatý kadid­lový ol­tár, truh­la zmluvy celá ob­ložená zlatom, v nej zlatá nádoba s man­nou, Áronova palica, ktorá vy­pučala, a tabule zmluvy; 5 nad ňou cherubíni slávy, ktorí za­tieňujú zľutov­nicu. O tom však ne­treba teraz hovoriť pod­rob­ne. 6 Od­kedy je to tak za­riadené, do pr­vého stán­ku opätov­ne vchádzajú kňazi, ktorí konajú boho­službu; 7 do druhého však len raz do roka (vchádza) sám veľkňaz, ale nie bez kr­vi, ktorú prináša za seba a za ne­vedomos­ti ľudu. 8 Tým­to naz­načuje Duch Svätý, že ces­ta do (svätyne) svätých ešte vždy nie je zjav­ná, kým stojí pr­vý stánok, 9 ktorý je ob­razom pre terajší vek; podľa neho prinášajú sa dary a obete, ktoré ne­môžu zdokonaliť vo svedomí toho, kto uc­tieva Boha, 10 a sú pop­ri po­kr­moch a nápojoch a roz­ličných umývaniach len von­kajšími pred­pis­mi, ktoré platia do času náp­ravy. 11 Ale keď prišiel Kris­tus, Veľkňaz budúcich hod­nôt, vošiel raz navždy do svätyne cez väčší a do­konalejší stánok, nie rukou urobený, to jest nie z toh­to stvoreného sveta, 12 ani nie s kr­vou koz­lov a teliat, ale so svojou vlast­nou kr­vou, a vy­dobyl večné vy­kúpenie. 13 Lebo ak už krv koz­lov a býkov a popol jalovice, sypaný na poškvr­nených, po­sväcuje k teles­nej čis­tote: 14 o čo viac krv Kris­ta, ktorý mocou večného Ducha samého seba obetoval Bohu v bez­vad­nú obeť, očis­tí nám svedomie od mŕt­vych skut­kov, aby sme slúžili živému Bohu. 15 Pre­to je pro­stred­níkom novej zmluvy, aby Jeho sm­rťou, smerujúcou k vy­kúpeniu z prie­stup­kov, spáchaných za pr­vej zmluvy, prijali po­volaní za­sľúbenie večného dedičs­tva. 16 Lebo kde je závet, tam treba ne­vy­hnut­ne do­svedčiť sm­rť závet­cu. 17 Veď závet je plat­ný len po mŕt­vych, ale ne­má účin­nos­ti, kým závet­ca žije. 18 Pre­to ani pr­vá zmluva nebola po­svätená bez kr­vi. 19 Keď totiž Mojžiš oznámil všet­kému ľudu všet­ky pri­kázania podľa zákona, vzal krv teliat a koz­lov s vodou, so šar­látovou vl­nou, s yzopom a po­kropil aj samot­nú knihu aj všetok ľud 20 a hovoril: To je krv zmluvy, ktorú vám nariadil Boh. 21 Podob­ne po­kropil kr­vou aj stánok a všet­ko boho­služob­né náčinie. 22 A podľa zákona temer všet­ko sa očisťuje kr­vou, a bez vy­liatia krvi niet od­pus­tenia. 23 Po­treb­né je teda, aby podoby nebes­kých vecí boli takýmito (pros­tried­kami) očis­tené, ale samy nebes­ké veci treba očisťovať lepšími obeťami, než sú tam­tie. 24 Lebo Kris­tus ne­vošiel do svätyne rukou urobenej, ktorá je len ob­razom pravej, ale (vošiel) do samého neba, aby sa teraz zjavil pred Bohom ako náš zás­tan­ca. 25 Ani nie pre­to, aby sa opätov­ne obetoval ako veľkňaz, ktorý vchádza do svätyne každý rok s cudzou kr­vou. 26 Veď inak by musel tr­pieť znovu a znovu od stvorenia sveta. A On sa zjavil raz pri skončení vekov, aby svojou obeťou za­hladil hriech. 27 A ako je ľuďom uložené raz umrieť a po­tom príde súd, 28 práve tak aj Kris­tus, raz už obetovaný, aby niesol hriechy mnohých, druhý raz sa zjaví bez hriechu tým, čo Ho očakávajú na spasenie.