EvanjelickýŽidom6

Židom

1 Pre­to nechaj­me teraz začiatočníc­ke učenie o Kris­tovi a po­vznes­me sa k do­spelos­ti. Nek­laďme zase znova zá­klady, hovoriac o po­kání z mŕt­vych skut­kov, o viere v Boha, 2 učení o krs­toch, o kladení rúk, o zmŕt­vychvs­taní a o večnom súde. 3 A to, ak Boh do­volí, aj vy­konáme. 4 Lebo nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebes­ký dar, tí, čo sa stali účast­ník­mi Ducha Svätého 5 a okúsili utešenú reč Božiu i silu budúceho veku, 6 a po­tom pred­sa od­pad­li - aby tí boli znova pri­vedení k po­kániu, keď na svoju škodu znova križujú Syna Božieho a vy­stavujú Ho po­smechu. 7 Veď zem, ktorá vpíja dážď, čas­to na ňu padajúci, a plodí užitočnú bylinu tým, pre ktorých býva ob­rábaná, do­stáva požeh­nanie od Boha; 8 ale tá, čo donáša tŕnie a bodľačie, je neúrod­ná, blíz­ka kliat­be a jej konečným učením je, aby bola spálená. Nádej na dospievanie9 Ale čo sa vás týka, milovaní, aj keď tak­to hovoríme, sme pre­svedčení o lepšom, totiž, že do­siah­nete vy­kúpenie. 10 Lebo Boh nie je ne­spravod­livý, aby za­budol na vašu prácu a lás­ku, ktorú ste do­kazovali voči Jeho menu tým, že ste po­sluhovali svätým a ešte po­sluhujete. 11 Túžime však, aby každý z vás pre­ukazoval takú is­tú hor­livosť s pl­nou is­totou nádeje až do kon­ca, 12 aby ste ne­zleniveli, ale na­podobňovali tých, čo svojou vierou a tr­pez­livým očakávaním stali sa dedičmi za­sľúbení. 13 Lebo keď Boh dával Ab­rahámovi za­sľúbenie, keďže ne­mohol pri­sahať na ni­koho väčšieho, pri­sahal sám na seba 14 tak­to: Is­te, hoj­ne ťa požeh­nám a veľmi ťa rozm­nožím. 15 A tak čakal (Ab­rahám) tr­pez­livo a do­siahol za­sľúbenie. 16 Ľudia totiž pri­sahajú na nie­koho väčšieho a za­končením akéhokoľvek od­poru je im po­tvr­dzujúca prísaha. 17 Pre­tože Boh dedičom za­sľúbenia čím ne­pochyb­nejšie chcel do­kázať ne­zmeniteľnosť svojej vôle, za­ručil to prísahou, 18 aby v dvoch ne­zmeniteľných výkonoch , ktorými Boh ne­môže klamať, mali sme pev­né po­vzbudenie (my), ktorí snažíme uchopiť ponúkanú nádej. 19 Táto je ako bez­pečná a pev­ná kot­va našej duše a preniká do najv­nútor­nejšej čias­t­ky, za oponu, 20 kam vošiel za nás Ježiš ako pred­chod­ca, keď sa naveky stal veľkňazom na spôsob Mel­chisedeka.

EvanjelickýŽidom6