EvanjelickýŽidom11

Židom

Svedkovia viery1 Viera je zais­te pod­statou toho, čoho sa nádejame, a dôvodom toho, čo ne­vidíme. 2 Ňou si pred­kovia zís­kali (dob­ré) osvedčenie. 3 Vierou chápeme, že veky po­vs­tali slovom Božím, aby - čo je viditeľné - ne­povs­talo z viditeľného. 4 Vierou priniesol Ábel hod­not­nejšiu obeť Bohu ako Kain. Ňou si zís­kal vy­svedčenie, že je spravod­livý, keď sa sám Boh pri­znal k jeho darom, a ňou hovorí, aj keď je mŕt­vy. 5 Vierou bol uchvátený Henoch, aby ne­videl sm­rť, a nenašli ho viac, lebo Boh ho uchvátil. A skôr, ako bol uchvátený, do­stalo sa mu osvedčenia, že si ho Boh obľúbil. 6 Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pri­stupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a od­platí sa tým, ktorí Ho hľadajú. 7 Vierou Nóach, prij­múc od Boha znamenie o tom, čo ešte nebolo vidieť, s bázňou po­stavil koráb na zá­chranu svojej rodiny. Touto vierou od­súdil svet a stal sa dedičom spravod­livos­ti z viery. 8 Vierou po­slúchol Ab­rahám, keď ho (Boh) po­volal, aby sa vy­sťahoval na mies­to, ktoré mal prijať ako dedičs­tvo. Vy­sťahoval sa, a ne­vedel, kam ide. 9 Vierou sa usadil v zemi za­sľúbenej ako v cudzej a pre­býval v stán­koch s Izákom a Jákobom, dedičmi toho is­tého za­sľúbenia. 10 Očakával totiž mes­to, majúce pev­né zá­klady, ktorého Tvor­com a Staviteľom je Boh. 11 A tiež Sára vierou nadobud­la silu počať, hoci sa jej čas už minul. Po­kladala totiž za ver­ného Toho, ktorý dal za­sľúbenie. 12 Pre­to z jed­ného človeka, a to už ne­plod­ného, rozm­nožilo sa ľud­stvo ako hviez­dy na nebi a piesok na mor­skom po­breží, ktorý ne­možno spočítať. 13 Títo všet­ci umierali vo viere a nedosiah­li, čo im bolo za­sľúbené. Len zďaleka to videli, uvítali a vy­znávali, že sú len cudzin­cami a pút­nik­mi na zemi. 14 Lebo tí, čo tak­to hovoria, naz­načujú, že hľadajú vlasť. 15 A keby boli mys­leli na zem, z ktorej vy­šli, by mali do­sť času vrátiť sa. 16 Ale oni túžia po lepšej vlas­ti, to jest po nebes­kej. Pre­to sa ani Boh nehan­bí volať sa ich Bohom, veď im pri­pravil (nebes­ké) mes­to. 17 Vierou obetoval Ab­rahám Izáka, keď ho (Boh) skúšal. A jed­norodeného priniesol obetovať, hoci prijal za­sľúbenie, 18 a bolo mu po­vedané: Po Izákovi bude sa volať tvoje po­tom­stvo. 19 Tak uvažoval totiž, že Boh môže vzkriesiť aj z mŕt­vych. Pre­to ho aj do­stal späť; a to je podoben­stvo. 20 Vierou požeh­nal Izák Jákoba a Ézava do budúc­nos­ti. 21 Vierou požeh­nal Jákob oboch Jozefových synov, keď umieral a vzýval Boha, opierajúc sa o palicu. 22 Vierou sa roz­pomínal Jozef na od­chod synov iz­rael­ských, keď do­konával, a pri­kázal, čo s jeho kosťami. 23 Vierou ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že je dieťa vy­darené, a nedali sa od­strašiť kráľov­ským roz­kazom. 24 Vierou odo­prel Mojžiš, keď už dorás­tol, volať sa synom faraónovej dcéry. 25 Radšej zvolil protiven­stvo znášať s ľudom Božím, ako mať chvíľkový pôžitok z hriechu, 26 a po­hanenie Kris­tovo po­kladal za väčšie bohat­stvo ako egypt­ské po­klady. Lebo mal pred očami od­menu. 27 Vierou opus­til Egypt a nebál sa kráľov­ského hnevu, lebo bol vy­trvalý, akoby videl Ne­viditeľného. 28 Vierou nariadil veľkonočné sláv­nos­ti a (roz­kázal) po­trieť kr­vou (veraje), aby sa (an­jel) zhub­ca nedot­kol ich pr­vorodených. 29 Vierou prešli (Židia) cez Čer­vené more ako po suchu, a keď sa po­tom Egypťania po­kúsili o to, po­topili sa. 30 Vierou pad­li múry Jericha, keď ich (Židia) ob­chádzali sedem dní. 31 Vierou ne­vies­t­ka Rachab nezahynula s ne­pos­lušnými, lebo po­koj­ne prijala vy­zvedačov. 32 A čo ešte po­vedať? Veď ne­máme kedy rozp­rávať o Gede­onovi, Barákovi, Sam­sonovi, Jef­tovi, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, 33 ktorí si vierou pod­maňovali kráľov­stvá, konali spravod­livosť, do­sahovali za­sľúbenie, za­pchávali tlamu levom, 34 uhášali moc ohňa, unikali os­triu meča, z ne­vlád­nych sa stávali moc­nými, zmužnievali v boji, za­háňali šíky cudzích voj­sk. 35 Ženy svojich mŕt­vych do­stávali vzkriesených; iní pod­stupovali muky, a ne­prijali pre­pus­tenie, aby do­siah­li lepšie vzkriesenie. 36 Iní zase okúsili po­smech a bičovanie, ba aj putá a väzenie. 37 Kameňovali, mučili, roz­piľovali ich, umierali mečom, blúdievali v ovčích a kozích kožiach, strádavali, tr­pievali ú­tlak a ub­ližovanie, 38 oni, ktorých svet nebol hoden, túlavali sa po púštiach a vr­choch, po jas­kyniach a pre­pad­lis­kách zeme. 39 Všet­ci títo, hoci zís­kali vierou (dob­ré) svedec­tvo, nedosiah­li, čo im bolo za­sľúbené; 40 lebo Boh pred­vídal pre nás niečo lepšie, aby bez nás nedosiah­li do­konalosť.

EvanjelickýŽidom11