Evanjelický › Židom › 10

Židom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Obete prestali1 Lebo zákon, ktorý je len tieňom budúcich hod­nôt, a nie samým ob­razom vecí, ne­môže tými is­tými obeťami, každoročne ne­pret­ržite prinášanými, zdokonaliť tých, čo sa ním pri­bližujú (k Bohu). 2 Či by ich inak ne­pres­tali prinášať? Veď tí, čo konajú boho­službu, ne­mali by viac vedomie hriechu, keby boli už raz navždy očis­tení. 3 A pred­sa z roka na rok pri­pomínajú hriechy, 4 lebo krv býkov a koz­lov ne­môže za­hladiť hriechy. 5 Pre­to pri svojom príchode na svet hovorí: Obete ani dary si nech­cel, ale dal si mi telo: 6 v zápal­ných obetiach a v obetiach za hriech ne­mal si zaľúbenie. 7 Vtedy som po­vedal: Aj­hľa, idem, veď v Knihe je na­písané o mne, aby som pl­nil, Bože, Tvoju vôľu. 8 Najprv teda hovorí: Obete ani dary, ani zápal­né obete, ani obete za hriechy si nech­cel, ani si ne­mal v nich zaľúbenie, hoci ich prinášajú podľa zákona. 9 Len po­tom po­vedal: Aj­hľa, idem, aby som pl­nil Tvoju vôľu. Ruší pr­vé, aby ustanovil druhé. 10 Podľa tej­to vôle sme po­svätení tým, že Ježiš Kris­tus raz navždy obetoval svoje telo. 11 A po­tom, každý kňaz tam stojí každý deň, koná boho­službu, znovu a znovu prináša tie is­té obete, ktoré ni­kdy ne­môžu za­hladiť hriechy. 12 On však priniesol iba jed­nu obeť za hriechy, po­sadil sa navždy po pravici Božej 13 a teraz už čaká, kým Mu Jeho ne­priatelia nebudú položení za pod­nož. 14 Lebo jedinou obeťou navždy zdokonalil tých, čo sa dajú po­svätiť. 15 Do­svedčuje nám to aj sám Duch Svätý, lebo po slovách: 16 Toto je zmluva, ktorú uzav­riem s nimi, až uplynú tie dni, hovorí Pán: Svoje zákony im vložím do sŕdc a vpíšem im ich do mys­le 17 a na ich hriechy a na ich ne­právos­ti viacej ne­pomys­lím. 18 Kde sú však hriechy od­pus­tené, niet už viac obetí za hriechy. Vytrvať vo viere, láske a nádeji19 Keďže teda, bratia, máme dôveru, že voj­deme do svätyne skr­ze krv Ježišovu 20 touto novou a živou ces­tou, ktorú nám ot­voril cez oponu, to jest cez vlast­né telo; 21 a keďže máme aj veľkého kňaza nad domom Božím: 22 pri­stupuj­me s úp­rim­ným srd­com, v pl­nos­ti viery ako takí, ktorí majú srd­ce očis­tené od zlého svedomia a telo ob­myté čis­tou vodou. 23 Pri­dŕžaj­me sa ne­och­vej­ne vy­znania nádeje, lebo ver­ný je Ten, ktorý dal to za­sľúbenie. 24 A po­zoruj­me sa vo­spolok, aby sme sa po­vzbudzovali k lás­ke a dob­rým skut­kom. 25 Ne­opúšťaj­me svoje zhromaždenia, ako nie­ktorí majú vo zvyku, ale na­pomínaj­me sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa pri­bližuje ten deň. 26 Lebo ak úmysel­ne hrešíme, keď sme už prijali znalosť prav­dy, niet už viac obete za hriechy, 27 len očakávanie súdu pl­né hrôzy a žeravý oheň, čo bude zožierať protiv­níkov. 28 Ktokoľvek po­hr­dol zákonom Mojžišovým, bez milo­sr­den­stva musí zo­mrieť, keď dvaja alebo traja svedčia proti ne­mu: 29 uvážte teda, o čo ťažšieho tres­tu bude hoden ten, kto šliape po Synovi Božom, a krv zmluvy, ktorá ho po­svätila, po­kladá za obyčaj­nú krv a vy­smieva sa Duchu milos­ti. 30 Veď po­známe Toho, ktorý po­vedal: Mne po­msta, ja od­platím. A za­se: Pán si bude súdiť ľud. 31 Je hroz­né upad­núť do rúk živého Boha. 32 Roz­pomeňte sa na predošlé dni, v ktorých ste boli osvietení a pre­stáli ste mnoho bojov utr­penia: 33 raz hanobení, raz sužovaní boli ste (svetu) divad­lom, inokedy ste spolu­cítili s tými, ktorých stih­lo to is­té. 34 Veď ste spolu­tr­peli s väzňami a ochot­ne ste znášali, keď vás olupovali o majetok, lebo ste vedeli, že vy sami máte lepší, trvan­livý. 35 Ne­strácaj­te teda dôveru: čaká ju veľká od­mena. 36 Musíte byť vy­trvalí, aby ste vy­pl­nili vôľu Božiu a do­siah­li za­sľúbenie. 37 Lebo ešte máličko, a príde Ten, ktorý má prísť, a nebude meškať. 38 Môj spravod­livý bude žiť z viery, ak sa však zbabelo utiahol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. 39 Ale my nie sme zbabel­ci, aby sme za­hynuli: my sme veriaci, aby sme si za­chránili život.