Evanjelický › Zachariáš › 11

Zachariáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14

1 Libanon, ot­vor svoje vráta, nech oheň zžiera tvoje céd­re. 2 Kvíľ, cyp­rus, lebo padol céder, nád­her­né stromy spust­li. Kvíľte, bášán­ske duby, lebo padol ne­prí­stup­ný les. 3 Čuj nariekanie pas­tierov, lebo sú spus­tošené ich krás­ne nivy. Čuj revanie levíčat, lebo je spus­tošená pýcha Jor­dánu. Proti neverným pastierom ľudu4 Tak­to vraví Hos­podin, môj Boh: Pas toto stádo, určené na za­bitie. 5 Tí, čo ho kupujú, bez­trest­ne ho za­bíjajú, a ne­pykajú za to. Tí, čo ho predávajú, hovoria: Požeh­naný je Hos­podin! Zbohatol som. Ale jeho pas­tieri sa nezľutujú nad ním. 6 Ani ja sa už nezľutujem nad obyvateľmi krajiny - znie výrok Hos­podinov. Aj­hľa, ja vy­dám každého do rúk jeho blížneho a do rúk jeho kráľa. Tí ro­zdr­via zem, ale ja z ich rúk ni­koho ne­vy­trh­nem. 7 Ja som pásol toto stádo, určené na za­bitie pre tých, čo ob­chodovali so stádom. Vzal som si dve palice: jed­nu som na­zval Priazeň a druhú som na­zval Svor­nosť. I pásol som stádo. 8 Za­hubil som troch pas­tierov v jedinom mesiaci, no stratil som tr­pez­livosť s nimi, aj oni si mňa znechutili. 9 Nato som po­vedal: Nebudem vás pásť! Čo má umrieť, nech umrie; čo má byť vy­hladené, nech je vy­hladené; a tie, čo ostanú, nech si na­vzájom obžierajú mäso. 10 Vzal som svoju palicu Priazeň a zlomil ju, aby som zrušil zmluvu, ktorú som uzav­rel so všet­kými národ­mi. 11 Zrušená bola v ten deň. Tí, ktorí ob­chodovali so stádom a po­zorovali ma, po­znali, že je to slovo Hos­podinovo. 12 Po­vedal som im: Ak sa vám po­zdáva, daj­te mi moju mzdu trid­sať striebor­ných. 13 Vtedy mi po­vedal Hos­podin: Hoď ju do po­klad­nice! Znamenitá mzda, ktorou ma ocenili! Vzal som trid­sať striebor­ných a hodil ich v dome Hos­podinovom do po­klad­nice. 14 Polámal som svoju druhú palicu - Svor­nosť, aby som zrušil brat­stvo medzi Júdom a Iz­raelom. 15 Po­tom mi po­vedal Hos­podin: Vez­mi si ešte raz výs­troj po­chabého pas­tiera! 16 Lebo, hľa, ja vzbudím takého pas­tiera v tej­to krajine, nebude sa starať o hynúce, ani rozt­ratené nebude hľadať, ani dolámané nebude liečiť, unavené nebude nosiť, ale mäso z tučných bude jesť, ba aj pap­rčky im po­str­háva. 17 Beda môj­mu ničom­nému pas­tierovi, ktorý opúšťa stádo! Meč proti jeho ramenu a proti jeho pravému oku. Jeho rameno nadob­ro uschne a jeho pravé oko cel­kom vy­has­ne.