Evanjelický › Zjavenie › 4

Zjavenie

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Druhé videnie: sedempečatná kniha. Oslava Boha Stvoriteľa1 Po­tom, aj­hľa, videl som ot­vorené dvere na nebi, a pr­vý hlas, ktorý som počul ako hlas trúby, mi po­vedal: Vy­stúp hore a ukážem ti, čo sa má diať po­tom. 2 A hneď som bol vo vy­tržení ducha. Hľa, trón stál na nebi a na tróne bol Sediaci. 3 Sediaci bol na po­hľad podob­ný kameňu jas­pisu a kar­ne­olu a vôkol trónu bola dúha podob­ná smarag­du. 4 Okolo trónu bolo dvad­saťštyri trónov a na nich sedelo dvad­saťštyri starších, ob­lečených do bieleho rúcha, na hlavách so zlatými ven­cami. 5 Z trónu vy­chádzali bles­ky, zvuky a hromy. Pred trónom horelo sedem oh­nivých lámp, to jest sedem Božích duchov; 6 a pred trónom sa rozp­res­tieralo sk­lené more, podob­né krištálu. Upro­stred trónu a vôkol neho boli štyri bytos­ti, pl­né očí od­predu i od­zadu. 7 Pr­vá bytosť bola podob­ná levovi, druhá býkovi, tretia mala ľud­skú tvár a štvr­tá bola podob­ná letiacemu or­lovi. 8 Každá z tých­to štyroch bytos­tí mala šesť krídel, do­okola i zvnút­ra plno očí, a bez pre­stania volali dňom i nocou: Svätý, svätý, svätý Pán Boh všev­lád­ny, ktorý bol, je a príde! 9 A kedykoľvek tieto bytos­ti vzdávali slávu, česť a vďaku Sediacemu na tróne, Živému na veky vekov, 10 pad­lo tých dvad­saťštyri starších pred Sediacim na tróne, klaňali sa Živému naveky vekov a hádzali svoje ven­ce pred trón volajúc: 11 Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť aj vládu, lebo Ty si stvoril všet­ky veci, Tvojou vôľou trvali a boli stvorené!