Evanjelický › Zjavenie › 21

Zjavenie

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Nové nebo a nová zem1 Videl som nové nebo a novú zem, lebo pr­vot­né nebo a pr­vot­ná zem sa po­minuli a mora už niet. 2 A videl som sväté mes­to, nový Jeruzalem, zo­stupovať z neba od Boha, pri­pravený ako ne­ves­tu vy­zdobenú svoj­mu ženíchovi. 3 A počul som mohut­ný hlas od trónu: Aj­hľa, stánok Boží s ľuďmi; pre­bývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, 4 zo­trie im každú slzu z očí a sm­rť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo pr­vot­né sa po­minulo. 5 A Ten, ktorý sedel na tróne, po­vedal: Aj­hľa, všet­ko tvorím nové. A ešte po­vedal: Na­píš, že tieto slová sú ver­né a pravé. 6 A doložil: Stalo sa! Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec. Ja dám vy­smäd­nutému za­dar­mo z prameňa vody života. 7 Kto zvíťazí, zdedí toto: budem mu Bohom a on mi bude synom. 8 Zbabel­ci, ne­ver­ní, špinav­ci, vrahovia, smil­níci, traviči, mod­los­lužob­níci a všet­ci klamári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je druhá sm­rť. Nový Jeruzalem9 Po­tom prišiel jeden zo sied­mich an­jelov, ktorí mali sedem čiaš na­pl­nených sied­mimi po­sled­nými pliagami, a hovoril mi toto: Poď, ukážem ti ne­ves­tu, manžel­ku Barán­kovu! 10 A od­niesol ma v duchu na veľký a vy­soký vrch a ukázal mi sväté mes­to Jeruzalem, ktoré zo­stupuje z neba od Boha 11 a má slávu Božiu. Jeho jas bol podob­ný najv­zác­nejšiemu kameňu ako ligotavému kameňu jas­pisu. 12 Mes­to malo mohut­né a vy­soké hrad­né múry s dvanás­timi bránami, na bránach dvanásť an­jelov s na­písanými menami, menami dvanás­tich kmeňov synov iz­rael­ských. 13 Tri brány od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. 14 Hrad­né múry mes­ta mali dvanásť zá­klad­ných kameňov a na nich dvanásť mien dvanás­tich Barán­kových apoštolov. 15 Ten, čo hovoril so mnou, mal mieru zo zlatej trs­tiny, aby od­meral mes­to, jeho brány a hrad­né múry. 16 Mes­to je po­stavené do št­vor­ca, jeho dĺžka je toľká ako šír­ka. Trs­tinou od­meral mes­to na dvanásťtisíc honov. Jeho dĺžka, šír­ka a výška sú rov­naké. 17 Jeho hrad­ných múrov na­meral stoštyrid­saťštyri lakťov ľud­skej miery, ktorá je an­jel­ská. 18 Hrad­né múry sú po­stavené z jas­pisu a mes­to čis­té zlato ako čis­té sk­lo. 19 Zá­klad­né kamene mest­skej hrad­by zdobia roz­ličné drahokamy. Pr­vý zá­klad­ný kameň jas­pis, druhý zafír, tretí chal­cedón, štvr­tý smaragd, 20 piaty sar­donyx, šies­ty sar­di­on, sied­my chryzolit, ôs­my beryl, deviaty topás, desiaty chryzop­ras, jedenás­ty hy­acint, dvanás­ty ametyst. 21 Dvanásť brán je z dvanás­tich perál, každá brána z jed­nej per­ly. Námes­tie mes­ta čis­té zlato ako priez­račné sk­lo. Občania nového Jeruzalema22 Ale chrám som v ňom ne­videl, lebo Pán Boh všev­lád­ny a Baránok mu je chrámom. 23 Mes­to ne­pot­rebuje ani sln­ko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo sláva Božia ho os­vecuje a Baránok mu je sviecou. 24 V jeho svet­le budú chodiť národy a králi zeme doň vnesú svoju slávu. 25 Jeho brány nebudú za­tvárať vo dne, veď noc tam nebude. 26 A vnesú doň slávu a poc­tu národov, 27 a ne­voj­de doň nič nečis­té, ani kto pácha ohav­nosť a lož; (voj­du doň) len tí, čo sú za­písaní v Barán­kovej knihe života.