Evanjelický › Sudcov › 17

Sudcov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Míchovo modlárstvo1 Na Ef­rajim­skom po­horí bol muž menom Mícha. 2 Ten po­vedal svojej mat­ke: Tisícs­to šekelov strieb­ra, ktoré ti vzali - o ktorých si vy­slovila kliat­bu, aj predo mnou si ju vy­slovila - to strieb­ro je u mňa; ja som ho vzal. Mat­ka mu od­povedala: Hos­podinom buď požeh­naný, môj syn. 3 Keď vrátil mat­ke tisícs­to šekelov strieb­ra, mat­ka po­vedala: Za­sväcujem toto strieb­ro Hos­podinovi z vlast­nej ruky v pros­pech svoj­ho syna, aby spravili z toho rez­bu a zliatinu. 4 Keď vrátil strieb­ro mat­ke, jeho mat­ka vzala dve­sto šekelov strieb­ra a dala zlat­níkovi, ktorý z nich urobil rez­bu a zliatinu; tá bola po­tom v dome Míchovom. 5 Ten­to muž, Mícha, mal domácu svätyňu, pre­to zhotovil efód a teráfím a jed­ného zo svojich synov ustanovil za kňaza. 6 V tom čase nebolo kráľa v Iz­raeli; každý robil, čo uznal za správ­ne. Lévíjec kňazom Míchovým7 Bol is­tý mládenec z jud­ského Bet­lehema, z čeľade Júdovej; bol to Lévíjec, ktorý sa tam zdržoval ako cudzinec. 8 Ten muž od­išiel z mes­ta, z jud­ského Bet­lehema, aby sa ako cudzinec usadil na vhod­nom mies­te. Ako ces­toval, prišiel na Ef­rajim­ské po­horie k Míchov­mu domu. 9 Mícha sa ho opýtal: Od­kiaľ pri­chádzaš? Od­povedal: Som Lévíjec z jud­ského Bet­lehema a idem sa usadiť ako cudzinec na vhod­nom mies­te. 10 Mícha mu po­vedal: Zo­staň bývať u mňa a buď mi ot­com a kňazom. Dám ti ročne desať šekelov strieb­ra, ďalej ošatenie i tvoju stravu. Keď doliehal na Lévíj­ca, 11 ten sa roz­hodol zo­stať u toh­to muža. Mládenec mu bol ako jeden z jeho synov. 12 Mícha ustanovil Lévíj­ca, a tak sa mládenec stal jeho kňazom a zo­stal v Míchovom dome. 13 Mícha si mys­lel: Teraz viem, že Hos­podin bude dob­re na­kladať so mnou, lebo Lévíjec sa stal mojím kňazom.