Evanjelický › Sudcov › 11

Sudcov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Jefte1 Gileádovec Jef­te bol udat­ným hr­dinom. Bol synom ne­vies­t­ky. Jef­teho ot­com bol Gileád. 2 Gileádovi aj jeho manžel­ka porodila synov. Keď synovia manžel­ky dorást­li, vy­hnali Jef­teho a po­vedali mu: Nebudeš dediť v dome nášho ot­ca, lebo si synom inej ženy. 3 Jef­te utiekol pred svojimi brat­mi a býval v krajine Tób. Tam sa pri­družili k Jef­temu naničhod­níci, ktorí s ním vy­chádzali do boja. 4 Po is­tom čase začali Am­món­ci voj­nu proti Iz­raelu. 5 Keď Am­món­ci bojovali proti Iz­raelu, vy­brali sa starší Gileádu pre Jef­teho do krajiny Tób. 6 A po­vedali Jef­temu: Poď a buď nám vod­com, budeme totiž bojovať proti Am­món­com. 7 Ale Jef­te od­povedal gileád­skym starším: Veď ma nenávidíte a vy­hnali ste ma z domu môj­ho ot­ca! Prečo pri­chádzate teraz ku mne, keď ste v ties­ni? 8 Gileád­ski starší od­povedali Jef­temu: Práve pre­to sme sa zase vrátili k tebe; keď pôj­deš s nami a budeš bojovať proti Am­món­com, budeš nám, všet­kým obyvateľom Gileádu, veliteľom. 9 Jef­te od­povedal gileád­skym starším: Keď ma pri­vediete na­späť, aby som bojoval s Am­món­cami, a keď mi ich Hos­podin vy­dá, budem vaším vod­com. 10 Gileád­ski starší po­vedali Jef­temu: Nech Hos­podin bude sved­kom medzi na­mi, ak nebudeme konať podľa tvoj­ho slova. 11 Jef­te išiel s gileád­skymi staršími a ľud ho urobil svojím vod­com a veliteľom. Jef­te pred­ložil všet­ky svoje pros­by pred Hos­podina v Mic­pe. 12 Jef­te po­slal po­slov k am­món­skemu kráľovi a od­kázal mu: Čo my máme medzi sebou, že si prišiel ku mne na­pad­núť moju krajinu? 13 Kráľ Am­món­cov od­povedal Jef­teho po­slom: Iz­rael za­bral moju krajinu, keď vy­chádzal z Egyp­ta, od Ar­nónu až po Jab­bok a po Jor­dán. Teraz mi to dob­rovoľne vráť. 14 Jef­te po­slal znovu po­slov k am­món­skemu kráľovi 15 a od­kázal mu: Tak­to hovorí Jef­te: Iz­rael ne­odňal Moáb­com a Am­món­com ich krajinu, 16 ale keď Iz­rael vy­šiel z Egyp­ta a šiel púšťou po Čer­vené more a prišiel do Kádeša, 17 Iz­rael po­slal po­slov k edóm­skemu kráľovi a od­kázal mu: Chcel by som prej­sť cez tvoju krajinu. Ale kráľ Edómu ho ne­vypočul. Aj k moáb­skemu kráľovi po­slal po­slov, ale ani ten ne­sú­hlasil. Pre­to Iz­rael zo­stal v Kádeši. 18 Po­tom putoval púšťou a obišiel Edóm a Moáb. Tak prišli do krajiny východ­ne od Moáb­ska a utáborili sa za Ar­nónom, ale ne­vs­túpili na moáb­ske územie, lebo Ar­nón je hranicou Moábu. 19 Tu Iz­rael po­slal po­slov amorej­skému kráľovi Síchónovi, kráľovi Chešbónu, a od­kázal mu: Chcel by som prej­sť tvojou krajinou až po moje mies­to. 20 Ale Síchón ne­veril Iz­raelu, že len prej­de cez jeho územie; zhromaždil celý svoj ľud, utáboril sa v Jahace a bojoval proti Iz­raelu. 21 Hos­podin, Boh Iz­raela, dal Síchóna a všetok jeho ľud Iz­raelu do rúk, Iz­rael ho porazil a za­bral celú krajinu Amorej­cov, ktorí tam bývali. 22 Za­brali celé územie Amorej­cov od Ar­nónu až po Jab­bok a od púšte až po Jor­dán. 23 Tak­to vy­hnal Hos­podin, Boh Iz­raela, Amorej­cov spred tváre svoj­ho iz­rael­ského ľudu - a ty, ty ho chceš vy­hnať? 24 Veď čo ti dá do vlast­níc­tva tvoj boh Kemóš, to bude tvojím vlast­níc­tvom, a čokoľvek Hos­podin, náš Boh, dá nám do vlast­níc­tva, to bude naším vlast­níc­tvom. 25 Si ty azda lepší ako moáb­sky kráľ Bálák, syn Cip­pórov? Či on viedol spor s Iz­raelom, alebo sa pus­til s ním do voj­ny? 26 Prečo ste im ich ne­odňali vtedy, keď Iz­rael býval tri­sto rokov v Chešbóne a v jeho osadách, v Aróére a jeho osadách a vo všet­kých mes­tách po oboch brehoch Ar­nónu? 27 Ja som sa ne­preh­rešil proti tebe, ale ty mi robíš zle, keď vedieš voj­nu proti mne. Nech Hos­podin, Sud­ca, súdi dnes medzi Iz­rael­cami a Am­món­cami. 28 Ale kráľ Am­món­cov nedal nič na slová, ktoré mu pred­ložil. Jefteho sľub29 Duch Hos­podinov zo­stúpil na Jef­teho, a ten prešiel Gileádom a Menaššem, po­tom prešiel do gileád­skej Mic­py a z gileád­skej Mic­py tiahol proti Am­món­com. 30 Jef­te dal Hos­podinovi ten­to sľub: Ak mi vy­dáš Am­món­cov do rúk, 31 ktokoľvek mi vy­j­de zo dverí môj­ho domu v ús­trety, keď sa v po­koji vrátim domov od Am­món­cov, bude pat­riť Hos­podinovi, a ja mu ho dám ako spaľovanú obeť. 32 Po­tom tiahol Jef­te do voj­ny proti Am­món­com a Hos­podin mu ich dal do rúk. 33 Spôsobil im veľmi ťažkú porážku, od Aróéru až po kraj Min­nít - dvad­sať miest - a až po Ábel-Kerámím. Tak boli po­korení Am­món­ci pred Iz­rael­cami. 34 Po­tom Jef­te prišiel do Mic­py k svoj­mu domu; a hľa, práve mu vy­šla jeho dcéra v ús­trety s bub­nami a tan­cujúc. Bolo to jeho jediné dieťa; ok­rem nej ne­mal ani syna ani dcéru. 35 Keď ju uvidel, roz­tr­hol si rúcho a po­vedal: Ach, dcéra moja! Hl­boko si ma po­korila! Ty si sa musela stať príčinou môj­ho zár­mut­ku. 36 Ona mu od­vetila: Otče môj, keď si dal slovo Hos­podinovi, urob so mnou, ako si sľúbil, keďže Hos­podin ti do­prial vy­pom­stiť sa na tvojich ne­priateľoch Am­món­coch. 37 Po­tom po­vedala svoj­mu ot­covi: Do­praj mi ešte toto: Ušet­ri ma ešte dva mesiace; nech odídem do hôr a oplačem svoje panen­stvo, ja i moje priateľky. 38 On jej po­vedal: Choď! a pre­pus­til ju na dva mesiace. Od­išla so svojimi priateľkami a v horách oplakávala svoje panen­stvo. 39 Po dvoch mesiacoch sa vrátila k ot­covi a on jej spl­nil svoj sľub. Ona však muža ne­poz­nala. Tak sa stalo zvykom v Iz­raeli: 40 Z roka na rok vy­chádzajú dcéry iz­rael­ské, aby štyri dni v roku žalos­tili nad dcérou Gileádov­ca Jef­teho.