EvanjelickýŽidom4

Židom

1 Keďže teda platí ešte za­sľúbenie, že voj­deme do Jeho od­počin­ku, boj­me sa, aby ne­vys­vit­lo, že nie­kto z vás za­os­tal. 2 Lebo evan­jelium sa nám práve tak kázalo ako im. Ale počuté slovo nič im ne­osožilo, keďže ne­zrást­lo mocou viery s tými, čo ho počuli. 3 Lebo do od­počin­ku vchádzame my, veriaci, ako aj hovorí: Pre­to som pri­sahal v hneve: ne­voj­dú do môj­ho od­počin­ku; hoci so stvorením sveta skončilo sa dielo. 4 Veď hovorí voľak­de o sied­mom dni tak­to: A od­počinul si Boh na sied­my deň od všet­kých prác; 5 a tu za­se: Ne­voj­dú do môj­ho od­počin­ku. 6 Keďže teda os­táva možnosť, aby nie­ktorí vošli doň, ale tí, ktorým sa skôr zves­tovalo evan­jelium, ne­vošli pre ne­pos­lušnosť, 7 určuje znovu is­tý deň: (nové) dnes - tým, že po dl­hom čase hovorí ús­tami Dávida, ako sme už po­vedali: Dnes, ak počujete Jeho hlas, neza­tvr­dzuj­te si srd­cia. 8 Lebo keby ich už Józua bol do­viedol do od­počin­ku, tak by Boh nebol hovoril o inom, ne­skoršom dni. 9 Zo­stáva teda od­počinok ľudu Božiemu. 10 Lebo každý, kto vošiel do Jeho od­počin­ku, od­počinul si od svojej práce tak ako Boh od svojej. 11 Snažme sa teda voj­sť do toho od­počin­ku, aby ni­kto ne­padol podľa toho is­tého prí­kladu ne­pos­lušnos­ti. 12 Lebo slovo Božie je živé a moc­né a je os­trejšie než ktorýkoľvek dvoj­sečný meč a preniká až do roz­delenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schop­né po­sudzovať hnutie a zmýšľanie srd­ca. 13 A nieto tvora skrytého pred Ním, všet­ko je ob­nažené a od­kryté očiam Toho, ktorému sa budeme zod­povedať. Ježiš Veľkňaz, ale nie ľudský14 Pre­tože máme veľkého Veľkňaza, ktorý prenikol nebesá, Ježiša, Syna Božieho, pri­dŕžaj­me sa vy­znania. 15 Veď ne­máme Veľkňaza, ktorý by ne­mohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podob­ne po­kúšaného vo všet­kom, (ale) bez hriechu. 16 Pri­stupuj­me teda s dôverou ku trónu milos­ti, aby sme prijali milo­sr­den­stvo a našli milosť na po­moc v pravý čas.

EvanjelickýŽidom4