Evanjelický › Marek › 2

Marek

Evanjelium podľa Mareka

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Uzdravenie ochrnutého1 Keď po nie­koľkých dňoch znova prišiel do Kafar­nau­mu a roz­chýrilo sa, že je doma, 2 zhromaždilo sa toľko ľudí, že už ani predo dver­mi nebolo mies­ta. A On zves­toval im slovo. 3 Vtedy prišli k Nemu s ochr­nutým, ktorého nies­li štyria. 4 A keď ho pre zá­stup ne­moh­li priniesť až k Ne­mu, pre­borili strechu (domu), v ktorom bol, a ot­vorom spus­tili lôžko, na ktorom ochr­nutý ležal. 5 Keď Ježiš videl ich vieru, po­vedal ochr­nutému: Synu, od­púšťajú sa ti hriechy! 6 Sedeli tam aj nie­ktorí zákon­níci a pre­mýšľali v srd­ciach: 7 Čo ten­to hovorí? Rúha sa! Ktože môže od­púšťať hriechy, ak len nie Jeden, Boh? 8 Ježiš hneď zbadal v duchu, že tak­to pre­mýšľajú, a po­vedal im: Prečo tak zmýšľate v srd­ciach? 9 Čo je ľahšie, po­vedať ochr­nutému: Od­púšťajú sa ti hriechy - a či po­vedať: Vstaň, vez­mi si lôžko a choď? 10 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc od­púšťať hriechy na zemi - hovorí ochr­nutému: - 11 Vravím ti, vstaň; vez­mi si lôžko a choď domov! 12 A on vstal, hneď si vzal lôžko a vy­šiel pred všet­kými, takže všet­ci zo­stali ako bez seba a zvelebovali Boha hovoriac: Ni­kdy sme ne­videli nič podob­né! Ježiš v dome Matúšovom13 Po­tom zase vy­šiel k moru a všetok zá­stup prišiel k Nemu a On ich učil. 14 Idúc uzrel Léviho, syna Al­fe­ov­ho, sedieť na col­nici a po­vedal mu: Na­sleduj ma! A on vstal a na­sledoval Ho. 15 Po­tom sedel (Ježiš) v jeho dome za stolom a mnohí col­níci a hriešnici pri­sad­li si k Ježišovi a k Jeho učeníkom, lebo mnoho bolo tých, čo Ho na­sledovali. 16 Keď zákon­níci zo skupiny farizejov videli, že je s hriešnik­mi a col­ník­mi, po­vedali Jeho učeníkom: Prečo je s col­ník­mi a hriešnik­mi? 17 Keď to Ježiš počul, po­vedal im: Ne­pot­rebujú lekára zdraví, ale chorí; ne­prišiel som volať spravod­livých, ale hriešnych. 18 Jánovi učeníci a farizeji sa pos­tievali. I prišli (nie­ktorí) a po­vedali Mu: Prečo sa pos­tia Jánovi učeníci a učeníci farizejov, ale Tvoji učeníci sa ne­pos­tia? 19 Ježiš im riekol: Či sa ženíchovi družbovia môžu pos­tiť, do­kiaľ je ženích s nimi? Po­kým majú ženícha so sebou, ne­môžu sa pos­tiť. 20 Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, v ten deň sa budú pos­tiť. 21 Ni­kto ne­prišíva na staré rúcho zá­platu z nového súk­na, lebo nová zá­plata by vy­drapila kus starého súk­na a diera bude ešte väčšia. 22 A ni­kto ne­vlieva nové víno do starých nádob, lebo víno by roz­trh­lo nádoby a naz­mar vy­j­dú aj víno aj nádoby. Ale nové víno do nových nádob! Vymŕvanie klasov v sobotu23 Raz v sobotu šiel obil­ným poľom a Jeho učeníci idúc­ky začali vy­mŕvať klasy. 24 Tu Mu farizeji po­vedali: Po­zri! Prečo robia v sobotu, čo nie je do­volené? 25 A On im od­vetil: Ni­kdy ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď mali nedos­tatok a boli hlad­ní? 26 Ako vošiel do domu Božieho za čias veľkňaza Abiatara a jedol z po­svät­ných chlebov, z ktorých ni­komu nie je do­volené jesť, jedine kňazom, a dal aj svoj­mu sprievodu? 27 Po­vedal im teda: Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu; 28 pre­to je Syn človeka pánom aj nad sobotou.