Evanjelický › Marek › 10

Marek

Evanjelium podľa Mareka

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

O prepúšťaní manželky1 Keď sa odo­bral od­tiaľ, prišiel do končín Jud­ska a na druhú stranu Jor­dánu. Opäť sa zhromaždili k Nemu zá­stupy a On ich podľa svoj­ho zvyku zase vy­učoval. 2 I pri­stúpili farizeji a po­kúšajúc Ho, spýtali sa: Či je mužovi do­volené pre­pus­tiť manžel­ku? 3 Od­povedal im: Čo vám pri­kázal Mojžiš? 4 A oni po­vedali: Mojžiš do­volil na­písať priepust­ný list a pre­pus­tiť ju. 5 Ale Ježiš im po­vedal: Pre tvrdo­sť vášho srd­ca na­písal vám to pri­kázanie. 6 Od počiat­ku stvorenia však stvoril ich [Boh] ako muža a ženu. 7 Pre­to opus­tí človek otca i mat­ku [a bude sa pri­dŕžať svojej manžel­ky], 8 a budú dvaja jed­no telo; takže už nie sú dve telá, ale jed­no. 9 Čo teda Boh spojil, človek neroz­lučuj! 10 Keď prišli do domu, znovu sa Ho učeníci na to spytovali. 11 Po­vedal im: Kto by pre­pus­til svoju ženu a vzal si inú, cudzoloží s ňou. 12 A ak ona pre­pus­tí muža a vy­dá sa za iného, cudzoloží tiež. Ježiš - priateľ detí13 Prinášali k nemu deti, aby sa ich dotýkal; ale učeníci im do­hovárali. 14 Keď to Ježiš videl, na­mr­zel sa a po­vedal im: Do­voľte deťom pri­chádzať ku mne a neb­ráňte im, lebo takých je kráľov­stvo Božie. 15 Veru vám hovorím: Kto ne­prij­me kráľov­stvo Božie ako dieťa, ni­kdy ne­voj­de doň. 16 A bral ich do náručia, kládol ruky na ne a požeh­nával ich. Bohatý mládenec17 Keď vy­šiel na ces­tu, pri­behol ktosi k Ne­mu, a pad­núc pred Ním na kolená, spýtal sa Ho: Čo robiť, dob­rý Maj­stre, aby som bol dedičom večného života? 18 Ježiš mu po­vedal: Čo ma menuješ dob­rým? Ni­kto nie je dob­rý, jedine Boh. 19 Po­znáš pri­kázania: Nezabiješ, ne­scudzoložíš, ne­pok­rad­neš, ne­vydáš krivé svedec­tvo, ne­poškodíš, cti si otca i mat­ku: 20 Od­povedal Mu: Maj­stre, toto všet­ko som za­chovával od mlados­ti. 21 Tu sa Ježiš za­hľadel na neho, za­miloval si ho a po­vedal mu: Jed­no ti chýba: choď, predaj, čo máš, roz­daj chudob­ným a budeš mať po­klad v nebi; po­tom príď [vez­mi kríž] a na­sleduj ma. 22 Ale on sa za­rmútil pre tú reč, a od­išiel smut­ný, lebo mal mnoho majet­ku. 23 Po­ob­zeral sa teda Ježiš a po­vedal svojim učeníkom: Ako ťažko voj­dú do kráľov­stva Božieho tí, čo majú majet­ky! 24 Učeníci však žas­li nad Jeho slovami. Ale Ježiš im znova od­povedal: Deti moje, ako ťažko je voj­sť do kráľov­stva Božieho [tým, čo dúfajú v majetok]. 25 Ľahšie je ťave prej­sť uchom ih­ly, ako bohatému voj­sť do kráľov­stva Božieho. 26 Oni ešte väčšmi užas­li a hovorili medzi sebou: Kto teda môže byť spasený? 27 Ježiš sa za­hľadel na nich a po­vedal: U ľudí je to ne­možné, ale nie u Boha; lebo u Boha je všet­ko možné. 28 Tu pre­hovoril Peter: Aj­hľa, my sme všet­ko opus­tili a na­sledovali sme Ťa! 29 Ježiš od­vetil: Veru, hovorím vám: Niet ni­koho, kto opus­til dom alebo bratov alebo ses­try, alebo mat­ku alebo otca alebo deti, alebo pole pre mňa a pre evan­jelium, 30 žeby nedos­tal sto razy toľko: teraz v tom­to veku - keď aj s prena­sledovaním - domy a bratov a ses­try a mat­ky a deti a pole, v budúcom veku však večný život. 31 Mnohí pr­ví budú po­sled­ní a po­sled­ní pr­ví. Ježiš tretí raz predpovedá svoje utrpenie32 Boli na ces­te do Jeruzalema, a Ježiš išiel pred nimi; oni žas­li a tí, čo Ho na­sledovali, báli sa. Nato opäť vzal k sebe dvanás­tich a začal im hovoriť, čo sa má s Ním diať: 33 Aj­hľa, vy­stupujeme do Jeruzalema, a Syn človeka bude vy­daný veľkňazom a zákon­níkom, od­súdia Ho na sm­rť a vy­dajú po­hanom. 34 Po­tom sa Mu budú po­smievať, opľujú ho, zbičujú a za­bijú, ale na tretí deň vstane z mŕt­vych. Zebedeovi synovia35 Vtedy prišli k Nemu Jakub a Ján, synovia Zebede­ovi, a po­vedali Mu: Maj­stre, chceme, aby si nám urobil, o čo Ťa prosíme. 36 A On im po­vedal: Čo chcete, aby som vám urobil? 37 Od­povedali Mu: Daj nám, aby sme Ti sedeli jeden na pravici, druhý na ľavici v Tvojej sláve. 38 Ale Ježiš im riekol: Ne­viete, čo prosíte. Či môžete piť kalich, ktorý ja pijem, alebo byť po­krs­tení krs­tom, ktorým som ja po­krs­tený? 39 A oni Mu po­vedali: Môžeme. Nato riekol im Ježiš: Kalich, ktorý ja pijem, budete piť, a krs­tom, ktorým som ja krs­tený, budete po­krs­tení; 40 ale dať vám, aby ste mi sedeli na pravici alebo ľavici, nie je mojou vecou, to (sa do­stane) tým, ktorým je pri­pravené. 41 Keď to počuli desiati, začali sa mr­zieť na Jakuba a Jána. 42 Ale Ježiš ich po­volal k sebe a po­vedal im: Viete, že tí, čo sú po­kladaní za vladárov národov, panujú nad nimi, ich moc­nári vy­konávajú svoju moc nad nimi. 43 Medzi vami to však tak nebude; ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služob­níkom. 44 A kto by chcel byť medzi vami pr­vý, bude sluhom všet­kých. 45 Lebo ani Syn človeka ne­prišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkup­né za mnohých. Slepec pri Jerichu46 I prišli do Jericha. A keď vy­chádzal z Jericha so svojimi učeník­mi a s veľkým zá­stupom, sedel pri ces­te slepý žob­rák Bar­timai­os, syn Timai­ov. 47 Ako počul, že je to Ježiš Nazaret­ský, začal kričať a volať: Syn Dávidov, Ježiš, zmiluj sa nado mnou! 48 Mnohí mu do­hovárali, aby za­mĺkol, ale on tým väčšmi kričal: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 49 Tu Ježiš za­stal a po­vedal: Za­volaj­te ho! I za­volali slep­ca a po­vedali mu: Vzmuž sa, vstaň! Volá ťa. 50 A on zhodiac plášť, vy­skočil a šiel k Ježišovi. 51 I oslovil ho Ježiš: Čo chceš, aby som ti urobil? A slepec od­povedal: Maj­stre môj, nech vidím! 52 Riekol mu Ježiš: Choď, tvoja viera ťa uzdravila. A (slepý) hneď videl a na­sledoval Ho na ces­te.