EvanjelickýJeremiáš46

Jeremiáš

Proroctvá proti národom1 Slovo Hos­podinovo, ktoré za­znelo prorokovi Jeremiášovi o národoch: Proti Egyptu2 O Egyp­te. Proti voj­sku faraóna, egypt­ského kráľa Nechu, ktoré bolo pri rieke Euf­rat v Kar­kemiši a ktoré babylon­ský kráľ Nebúkad­necar porazil vo štvr­tom roku jud­ského kráľa Jojákíma, syna Joziášov­ho: 3 Pri­prav­te štít a pavézu a daj­te sa do boja! 4 Za­priah­nite kone a vy­sad­nite, jazd­ci! Po­stav­te sa v pril­bách, na­brús­te kopije, ob­lečte pan­cier! 5 Prečo ich vidím strachovať sa, dávať sa na útek? Ich hr­dinovia sú za­bíjaní. Nadob­ro utekajú, ani sa ne­ob­rátia. Hrôza zo všet­kých strán - znie výrok Hos­podinov! 6 Ne­môže utiecť rých­ly a ne­unik­ne hr­dina. Na severe pri rieke Euf­rat po­tkli sa a pad­li. 7 Kto sa to dvíha ako Níl, ako rieky, ktorých vody hučia? 8 To stúpa Egypt ako Níl a ako rieky hučia jeho vody. Po­vedal: Vy­stúpim, za­kryjem krajinu, za­hubím mes­to i tých, čo bývajú v ňom. 9 Sad­nite na kone! Nech sa rútia vozy, nech hr­dinovia vy­tiah­nu: Kúš i Pút, nositelia štítu, Lúďania, ktorí nosia a na­pínajú luk. 10 Toto je deň Pána, Hos­podina moc­nos­tí, deň po­msty, keď sa má po­mstiť nad svojimi protiv­ník­mi. Meč bude žrať, na­sýti sa a na­pije sa z ich kr­vi, pre­tože Hos­podin moc­nos­tí má obeť v sever­nej krajine pri rieke Euf­rat. 11 Vy­stúp do Gileádu a dones bal­zam, ty pan­na, dcéra Egypt! Nadar­mo po­užívaš mnoho liekov, pre teba nieto uzdravenia. 12 Národy počuli o tvojej po­tupe, tvoje bedákanie na­pĺňa krajinu, lebo hr­dina sa po­tkýnal o hr­dinu, obaja pad­li naraz. 13 Slovo, ktoré hovoril Hos­podin prorokovi Jeremiášovi o tom, že babylon­ský kráľ Nebúkad­necar príde poraziť Egypt: 14 Oznamuj­te v Egyp­te, roz­hlasuj­te v Mig­dóle, roz­hlasuj­te v Mem­fise a v Tach­pan­chese, hovor­te: Po­stav sa, pri­prav sa, lebo meč požiera vôkol teba. 15 Prečo utiekol Apis , prečo ne­os­tal tvoj býk stáť? Pre­tože Hos­podin ho zo­strčil. 16 On spôsobil, že mnohí sa po­tkli, jeden padol na druhého a po­vedali: Hor sa, vráťme sa k svoj­mu ľudu do našej rod­nej krajiny pred ukrut­ným mečom! 17 Faraóna, egypt­ského kráľa, na­zvite: Hr­mot­ný, ktorý pre­meškal čas! 18 Akože žijem, hovorí Kráľ, ktorého meno je Hos­podin moc­nos­tí, príde ktosi podob­ný Táboru medzi vr­ch­mi, Kar­melu nad morom. 19 Pri­prav si svoje veci do zajatia, obyvateľka, dcéra Egypt! Lebo Mem­fis bude púšťou a vy­pálený bez obyvateľov. 20 Egypt je krás­na jalovica, ale pri­chádza na ňu ovad zo severu. 21 Aj jeho žold­nieri sú upro­stred neho, sú ako vy­kŕmené teľce; ale aj tí sa ob­rátili a spolu sa dali na útek, neza­stavili sa. Lebo prišiel na nich deň ich po­hromy, čas navštívenia. 22 Jeho hlas je ako hlas sipiaceho hada, keď jeho ne­priatelia pri­chádzajú s mocou. So sekerami idú proti nemu ako drevorubači. 23 Jeho les vy­tnú - znie výrok Hos­podinov - hoci je ne­prenik­nuteľný, lebo ich je viac ako kobyliek, áno, sú bez počtu. 24 Na han­bu vy­j­de dcéra Egypt, vy­daná do rúk sever­ského ľudu. 25 Hos­podin moc­nos­tí, Pán Iz­raela, hovorí: Aj­hľa, ja po­tres­tám Ámóna v Tébach, faraóna i Egypt aj jeho bohov, jeho kráľov, faraóna i všet­kých, ktorí mu dôverujú. 26 Vy­dám ich do rúk tých, čo im siahajú na život, do rúk babylon­ského kráľa Nebúkad­necara a jeho sluhov. Ale po­tom bude Egypt obývaný ako za starodáv­nych čias - znie výrok Hos­podinov. 27 Ty sa však neboj, služob­ník môj, Jákob, a ne­strachuj sa, Iz­rael, lebo, hľa, z diaľky teba za­chránim a tvoje po­tom­stvo z krajiny, kde je v zajatí. Jákob sa vráti a bude od­počívať, bude bez staros­tí a nik ho ne­vyruší. 28 Neboj sa, služob­ník môj, Jákob - znie výrok Hos­podinov - lebo ja som s tebou, lebo skon­cujem so všet­kými národ­mi, medzi ktoré som ťa za­hnal. S tebou však ne­skon­cujem, po­tres­tám ťa s mierou, lebo bez tres­tu ťa nechať ne­môžem.