Evanjelický › Jeremiáš › 14

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Veľká suchota. Kajúca prosba ľudu1 Slovo Hos­podinovo, ktoré za­znelo Jeremiášovi o suchote: 2 Júda trúch­li a jeho brány hynú, smútia schýlené k zemi, nárek vy­chádza z Jeruzalema, 3 ich veľmoži po­sielajú sluhov po vodu, tí pri­chodia k cis­ter­nám, a nenachádzajú vodu; vracajú sa s prázd­nymi nádobami, za­han­bení sú a sklamaní, za­haľujú si hlavu 4 pre pôdu, ktorá je vy­pra­hnutá, lebo nebolo dažďa v krajine; za­han­bení sú roľníci, za­haľujú si hlavu. 5 Aj jelenica v poli rodí a opúšťa mláďa, lebo nieto zelene. 6 A divé osly stoja na holiach, lapajú vzduch ako šakaly, oči im po­has­li, lebo nieto bylín. 7 Ak naše viny svedčia proti nám, za­siah­ni, Hos­podine, pre svoje meno, lebo ne­sčísel­né sú naše od­pad­nutia; proti Tebe sme zhrešili. 8 Ty, nádej Iz­raela, zá­chrana jeho v čase súženia, prečo si ako cudzí v krajine a ako pút­nik, čo sa uchyľuje len na nocľah? 9 Prečo si ako človek v roz­pakoch, ako hr­dina, ktorý ne­vládze po­môcť? Však Ty si upro­stred nás, Hos­podine, a Tvoje meno nosíme. Ne­opúšťaj nás! 10 Tak­to vraví Hos­podin o tom­to ľude: Radi behajú sem i tam, nešet­ria si nohy. Ale Hos­podin ne­má v nich záľubu. Teraz sa roz­pomína na ich vinu a tres­tá ich hriech. Odmietnutie prorokovho príhovoru11 Vtedy mi riekol Hos­podin: Ne­mod­li sa za ten­to ľud v jeho pros­pech. 12 Keď sa budú pos­tiť, nebudem počúvať ich vzdychy, a ak budú obetovať zápal a dar, ne­obľúbim si ich, ale skon­cujem s nimi mečom; hladom a morom skon­cujem s nimi. 13 Nato som po­vedal: Ach, Pane, Hos­podine, aj­hľa, proroci im hovoria: Ne­uvidíte meč, ani hlad nebudete tr­pieť, ale dám vám trvalý po­koj na tom­to mies­te. 14 Hos­podin mi od­povedal: Lož prorokujú proroci v mojom mene; ne­pos­lal som ich, neroz­kazoval som im, ani som s nimi nehovoril. Lživé videnie, ničom­nú vešt­bu a klam­stvo vlast­ného srd­ca vám prorokujú. 15 Pre­to tak­to vraví Hos­podin o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich ja ne­pos­lal, a ktorí hovoria: Ani meč, ani hlad nebude v tej­to krajine; mečom a hladom po­hynú títo proroci. 16 Ale ľudia, ktorým oni prorokujú, budú pre hlad a meč hodení na ulice Jeruzalema; nebude ni­koho, kto by ich po­choval: ani ich ženy, ani ich synov, ani ich dcéry. Tak vy­lejem na nich ich zlobu. Prorokov plač nad biedou krajiny17 Po­vedz im toto: Slzy mi zalievajú oči dňom i nocou a ne­vedia sa upokojiť, lebo je veľkou ranou zdr­vená pan­na, dcéra môj­ho ľudu, úderom pre­bolest­ným. 18 Ak vy­j­dem na pole, hľa - mečom pre­bod­nutí; ak vstúpim do mes­ta, hľa - muky od hladu. Lebo i prorok i kňaz pre­chádzajú krajinou, a ne­vedia si rady. Kajúci nárek ľudu19 Či si cel­kom za­vr­hol Júdu, či cítiš od­por k Si­onu? Prečo si nás zbil, že nieto pre nás uzdravenia? Čakáme na po­koj - ani nič dob­rého niet; a na čas uzdravenia, ale hľa - zdesenie. 20 Hos­podine, po­známe svoju bez­božnosť a vinu našich ot­cov, lebo sme zhrešili proti Tebe. 21 Pre svoje meno neza­vrh­ni, ne­zne­uc­ti trón svojej slávy. Roz­pomeň sa a ne­zruš svoju zmluvu s na­mi. 22 Či medzi mod­lami národov sú dar­covia dažďa, či nebesá samy dávajú spŕšku? Ty si, Hos­podine, Boh náš, v ktorého dúfame! lebo Ty si toto všet­ko učinil.