EvanjelickýIzaiáš63

Izaiáš

Súd nad národmi1 Kto to pri­chádza z Edómu v kr­vavočer­venom rúchu z Boc­ry? Ten, kto sa skvie vo svojom ob­leku a kráča vo svojej veľkej sile? Ja som, ktorý sľubujem spásu a mám moc za­chraňovať. 2 Prečo je tvoj ob­lek čer­vený a tvoje rúcho ako rúcho šliapača vo vín­nom lise? 3 Sám som šliapal v lise a z národov žiaden nebol so mnou. Pošliapal som ich vo svojom hneve, zgniavil som ich vo svojej prch­kos­ti; ich šťava mi po­striekala rúcho a poškvr­nil som si odev. 4 Lebo deň po­msty mal som na mys­li, prišiel rok môj­ho vy­kúpenia! 5 Roz­hliadol som sa, že nebolo po­moc­níka; prek­vapil som sa, že ni­kto ma ne­podop­rel. Ale po­moh­lo mi moje rameno a moja prch­kosť ma podop­rela. 6 Vo svojom hneve rozšliapal som národy, opojil som ich vo svojej prch­kos­ti a ich krv som vy­pus­til na zem. Kajúca prosba o obnovenie niekdajšej milosti7 Roz­pomínam sa na milos­tivé skut­ky Hos­podinove, na sláv­ne skut­ky Hos­podinove na zá­klade všet­kého, čo nám pre­ukázal Hos­podin, hoj­ný v dob­rote k domu Iz­raela, ktorú nám pre­ukazoval podľa svoj­ho milo­sr­den­stva a podľa svojej hoj­nej priaz­ne. 8 Lebo po­vedal: Vskut­ku, oni sú mojím ľudom, syn­mi, ktorí ne­s­klamú. A stal sa im zá­chran­com 9 v každom ich súžení. Ani po­sol, ani an­jel, ale On sám ich za­chraňoval; svojou lás­kou a súcitom On ich vy­kúpil a dvíhal ich i nosil po všet­ky dáv­ne dni. 10 Ale oni sa priečili a za­rmucovali Jeho svätého Ducha. Vtedy sa im zmenil na ne­priateľa, On sám bojoval proti nim. 11 Vtedy sa Jeho ľud roz­pamätal na dáv­ne dni, na Mojžiša: Kde je ten, ktorý z mora vy­viedol pas­tiera svoj­ho stáda? Kde je ten, ktorý mu do vnút­ra vložil svoj­ho svätého Ducha, 12 ktorý spôsobil, aby Jeho sláv­ne rameno šlo po pravici Mojžišovej; ktorý rozštiepil more pred nimi, aby si utvoril večné meno? 13 Ktorý ich viedol cez hl­biny ako kone v púšti? Ne­pot­kli sa. 14 Ako statok zo­stupuje do údolia, tak Duch Hos­podinov im dal od­počinok. Tak si viedol svoj ľud, aby si pre­slávil svoje meno. Volanie k Bohu ako k Otcovi15 Po­hliad­ni z nebies a uviď zo svoj­ho svätého a sláv­neho príbyt­ku! Kde je Tvoja hor­livosť a moc? Po­hyb Tvojich citov a Tvoje zľutovanie sa mi odo­pierajú. 16 Veď Ty si Otec náš, lebo Ab­rahám ne­vie o nás a Iz­rael nás ne­poz­ná. Ty, Hos­podine, si Otec náš, Tvoje meno od pradáv­na je: Náš Vy­kupiteľ. 17 Hos­podine, prečo si nám dal po­blúdiť od Tvojich ciest a za­tvr­dil si nám srd­cia, tak, že sa Ťa nebojíme? Vráť sa kvôli svojim služob­níkom, kvôli kmeňom svoj­ho dedičs­tva. 18 Tvoj ľud vlast­nil Tvoju svätyňu len krát­ky čas, naši protiv­níci ju pošliapali. 19 Takí sme, akoby si nad nami od­dáv­na ne­panoval, ako tí, nad ktorými ni­kdy ne­odz­nelo Tvoje meno. Kiežby si pre­tr­hol nebesá a zo­stúpil, aby sa za­trias­li vr­chy pred Tebou. Kiežby si pre­tr­hol nebesá a zo­stúpil, aby sa za­trias­li vr­chy pred Tebou.

EvanjelickýIzaiáš63