EvanjelickýIzaiáš57

Izaiáš

1 Spravod­livý hynie, a ni­kto si to neberie k srd­cu! Zbožní ľudia od­chádzajú, a nik si ne­všíma, že keď vlád­ne zlo, od­stránený býva spravod­livý, 2 ale dôj­de po­koja. Od­počívajú na svojich lôžkach tí, ktorí chodili priamou ces­tou. Proti modlárom3 Vy však pri­stúp­te sem, synovia čarodej­nice, plemeno cudzoložníka a ne­vies­t­ky! 4 Z koho si robíte po­smech, proti komu rozt­várate ús­ta, vy­plazujete jazyk? Nie ste vy vierolom­né deti a plemeno klamu? 5 Vy, čo sa roz­paľujete vášňou medzi mod­lár­skymi dub­mi, pod každým zeleným stromom, ktorí za­bíjate deti v údoliach pod skal­nými útes­mi; 6 pri hlad­kých kameňoch v dolinách máš svoj diel, ony, ony sú tvojím údelom; aj im si vy­lievala svoje úliat­by , prinášala obet­ný dar. Či sa mám s tým upokojiť? 7 Na vr­chu vy­sokom a vy­výšenom stavala si svoje ležad­lo; aj tam si vy­stupovala obetovať zábit­nú obeť. 8 Za dvere a veraje si klád­la svoj mod­lár­sky znak; lebo mne ne­ver­ná od­haľovala si svoje lôžko, vy­stupovala si naň a rozširovala si ho. Dojed­návala si sa s nimi, milovala si ich lôžko, hľadela si na ohan­bie. 9 Putovala si za Molochom s olejom, hromadila si svoje voňav­ky; po­sielala si svojich po­slov do diaľav, po­sielala hl­boko do pod­svetia. 10 Unavovala si sa množs­tvom ciest, nehovorila si: To je darom­né! Na­chádzala si obživenie svojej sily, pre­to si ne­ochabovala. 11 Koho si sa strachovala a bála, keď si klamala? Na mňa si sa neroz­pomenula, neb­rala si si to k srd­cu! Prav­da, ja som mlčal od­dáv­na; pre­to sa ma nebojíš? 12 Ja od­halím tvoju spravod­livosť a tvoje skut­ky, ale ne­pomôžu ti. 13 Keď budeš volať o po­moc, nech ťa za­chránia tvoje hromady modiel. Všet­ky od­nesie vietor, za­chváti vánok. Ale ten, kto sa ku mne utieka, zdedí krajinu a vlast­niť bude svätý môj vrch. Zasľúbenie ubiedenému ľudu14 On hovorí: Buduj­te, buduj­te, urov­návaj­te ces­tu, od­stráňte pre­kážku z ces­ty môj­mu ľudu! 15 Lebo tak­to vraví Vy­výšený a Vznešený, obyvateľ večnos­ti, ktorého meno je Svätý: Pre­bývam na výšinách a vo svätos­ti aj pri tom, kto je skrúšený a po­kor­ný duchom, aby som oživil ducha po­kor­ných a oživil ducha skrúšených. 16 Lebo nebudem sa prieť naveky a nebudem sa navždy hnevať; lebo zmizol by duch spred mojej tváre i dýchanie, ktoré som ja utvoril. 17 Pre hriech jeho cham­tivos­ti som sa roz­hneval, zbil som ho, skryl som sa a hneval, on však, od­vrátený, šiel ces­tou svoj­ho srd­ca. 18 Videl som jeho ces­ty; ale uzdravím ho a po­vediem, od­platím mu po­tešením. Jeho smútiacim 19 stvorím ovocie pier . Po­koj, po­koj ďalekým i blíz­kym - vraví Hos­podin - ja ho uzdravím! 20 Bez­božní sú ako búr­livé more, keď sa ne­môže upokojiť. Jeho vody vy­plavujú len kal a blato. 21 Niet po­koja pre bez­božných - hovorí môj Boh.

EvanjelickýIzaiáš57