EvanjelickýIzaiáš22

Izaiáš

Proti Jeruzalemu1 Výrok o údolí videnia. Čože ti je, že si celé vy­stúpilo na strechy, 2 ty, kriku pl­né, hučiace mes­to, jasajúci hrad? Tvoji po­bití nie sú mečom po­bití a ne­pad­li v boji. 3 Všet­ci tvoji velitelia zutekali, zajatí boli bez vý­strelu z kuše; všet­ci, čo boli dolapení, spolu boli sput­naní, aj keď zďaleka utekali. 4 Pre­to hovorím: Nehľaďte na mňa, tr­p­ko musím plakať. Ne­usiluj­te sa po­tešovať ma pri skaze dcéry môj­ho ľudu. 5 Lebo deň zdesenia, dep­tania a zmät­ku určil Pán, Hos­podin moc­nos­tí. V údolí videnia pod­kopávali múr a krik znel smerom k vr­chu. 6 Élám zdvihol tulec; ide s voz­mi a jazd­cami, Kír ob­nažil štít. 7 Tvoje naj­skvelejšie údolia sú pl­né vozov a jazd­ci sa stavajú k bráne. 8 A odňal ochran­nú clonu spred Júdu. V ten deň ste po­zerali na zbroj­nicu Les­ného domu, 9 a videli ste, že je mnoho trh­lín na mes­te Dávidovom, zbierali ste vody Dol­ného ryb­níka. 10 Spočitovali ste domy Jeruzalema a rúcali ste domy na opev­nenie hrad­by. 11 Zhotovili ste nád­rž medzi dvoma múr­mi pre vody Starého ryb­níka, ale nehľadeli ste k Tomu, kto to všet­ko spôsobil, a ne­pozerali ste k Tomu, kto to od­dáv­na pri­pravoval. 12 V ten deň Pán, Hos­podin moc­nos­tí, vy­zval k plaču a náreku, k vy­holeniu lysiny a k opásaniu vrecom. 13 Tu však je veselosť a radosť, za­bíjanie dobyt­ka a rezanie oviec, jedenie mäsa a pitie vína; jedz­me, pime, lebo zaj­tra zo­mrieme! 14 Ale Hos­podin moc­nos­tí sa vy­javil môj­mu sluchu: Ni­kdy vám nebude od­pus­tená táto vina, do­kiaľ ne­pom­riete, po­vedal Pán, Hos­podin moc­nos­tí! Šebna a Eljákím15 Tak­to vraví Pán, Hos­podin moc­nos­tí: Choď, záj­di k tomu správ­covi, k Šeb­novi, ktorý je pred­staveným paláca, a po­vedz: 16 Čo tu máš a koho tu máš, že si si tu vy­tesal hrob ako ten, čo si hrob vy­soko vy­tesáva a svoje byd­lis­ko si do skaly vy­sekáva? 17 Aj­hľa, Hos­podin ťa násil­ne od­vrh­ne, tvrdo ťa uchopí. 18 Zvinie ťa do klb­ka a hodí ako lop­tu do šírošírej krajiny; tam zo­mrieš, a tam budú tvoje sláv­ne vozy, ty, po­tupa domu svoj­ho pána. 19 Vy­ženiem ťa z tvoj­ho úradu a zhodím ťa z tvoj­ho po­stavenia. 20 V ten deň za­volám svoj­ho služob­níka El­jákíma, syna Chil­kijov­ho, 21 a ob­lečiem ho do tvoj­ho úrad­ného rúcha a opášem ho tvojím pásom. Tvoju vládu odo­vzdám jemu do rúk a bude ot­com obyvateľom Jeruzalema a domu Júdov­mu. 22 Na jeho plecia položím kľúče od domu Dávidov­ho. Keď on ot­vorí, ni­kto nezat­vorí, a keď on za­tvorí, ni­kto ne­ot­vorí. 23 Vbijem ho ako kolík na pev­nom mies­te a bude trónom slávy pre dom svoj­ho ot­ca. 24 Keď však za­vesia naň všet­ku ťar­chu jeho ot­cov­ského domu, výhon­ky a výras­t­ky i naj­menšie nádoby od čiaš po krčahy, 25 v ten deň - znie výrok Hos­podina moc­nos­tí - po­volí kolík vbitý na pev­nom mies­te; bude od­sek­nutý a pad­ne. A bremeno, ktoré bolo na ňom, sa roz­bije - lebo Hos­podin hovoril.

EvanjelickýIzaiáš22