Evanjelický › Pieseň › 8

Pieseň

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8

1 Ó, keby si mi bol ako brat, od­kojený na pr­siach mojej mat­ky, keby som ťa stret­la na ulici a boz­kala by som ťa, nik by mi to nezaz­lieval.
2 Vied­la by som ťa, uvied­la do domu svojej mat­ky, a ty by si ma poúčal. Dala by som ti piť z voňavého vína a z muštu môj­ho granátov­níka.
3 Jeho ľavica je pod mojou hlavou a jeho pravica ma ob­jíma.
4 Za­prisahávam vás, dcéry jeruzalem­ské, prečo chcete budiť a rušiť lás­ku, kým sama nebude chcieť!
5 Kto to vy­stupuje z púšte, opierajúc sa o svoj­ho milého? Pod jab­loňou som ťa pre­budil, tam ťa počala tvoja mat­ka, tam ťa počala tá, čo ťa zrodila.
6 Polož si ma na svoje srd­ce ako pečať, ako pečať na svoje rameno. Lebo lás­ka je moc­ná ako sm­rť. Tvr­dá sťa zá­hrobie je žiar­livosť. Jej žiar je žiarom ohňa, mohut­ným plameňom.
7 Mohut­né vody ne­môžu uhasiť lás­ku, ani veľrieky ju ne­od­plavia. Keby nie­kto chcel dať za lás­ku všet­ko bohat­stvo svoj­ho domu, iste by ním po­hrd­li.
8 Máme maličkú ses­tru, čo ne­má ešte pr­s­níky. Čo máme spraviť so svojou ses­trou v deň, keď sa budú uchádzať o ňu?
9 Ak je hrad­bou, po­stavíme na nej striebor­né cim­burie. Ak bránou je však, za­tarasíme ju céd­rovou do­skou.
10 Ja som hrad­bou a moje ňad­rá sú ako veže; vtedy som sa stala v jeho očiach tou, ktorá prináša po­koj.
11 Kráľ Šalamún mal vinicu v Baal-Rámóne. Svoju vinicu zveril strážcom. Každý by mal odo­vzdať za jej ovocie tisíc striebor­ných.
12 Moja vinica je predo mnou! Nechaj si svojich tisíc, Šalamún, a dve­sto tým, čo strážia jej ovocie.
13 Ty, ktorá sedávaš v záh­radách a ktorej hlasu na­slúchajú priatelia, daj aj mne počúvať!
14 Utekaj, milý môj, rob ako gazela alebo mladý jeleň na bal­zamových vr­choch!