EvanjelickýPieseň7

Pieseň

1 Vráť sa, ó vráť sa, Šulamít! Vráť sa, ó vráť sa, nech ťa vidíme. Čo chcete vidieť na Šulamít ako na táborovej tanečnici?
2 Aké sú lad­né tvoje kroky v san­dáloch, kniežacia dcéra! Priehyby tvojich bokov sú ako skvos­ty, dielo umel­cových rúk.
3 Tvoje lono je ob­lá nád­rž, nech nechýba korenené víno! Tvoje brucho je ako hŕba pšenice vrúbená ľaliami.
4 Tvoje dva pr­s­níky sú ako dve mláďatá, gazelie dvojčatá.
5 Tvoj krk je ako veža zo slonoviny. Tvoje oči sú ako chešbón­ske ryb­níky pri bráne Bat-Rab­bím. Tvoj nos je ako libanon­ská veža, ktorá hľadí na Damask.
6 Tvoja hlava sa vy­pína na tebe sťa Kar­mel, kadere na tvojej hlave sú ako kráľov­ský pur­pur, zviazané do vr­kočov.
7 Aká si krás­na, aká si spanilá, milovaná, dcéra roz­koší!
8 Si stat­ná ako pal­ma a tvoje ňad­rá ako strap­ce hroz­na.
9 Po­mys­lel som si: Vy­j­dem si na pal­mu, zmoc­ním sa jej kvet­ných strap­cov. Nech sú tvoje ňad­rá strap­cami hroz­na a vôňa tvoj­ho dychu ako vôňa jabĺk.
10 Tvoje pod­nebie je ako naj­lepšie víno, ktoré na­ozaj lahodí môj­mu milému, stekajúc jem­ne po perách a zuboch.
11 Ja pat­rím svoj­mu milému, za mnou sa ne­sie jeho žiadosť.
12 Poď, milý môj, vy­j­deme do poľa, prenocujeme v dedinách.
13 Včas­ráno vy­j­deme do viníc, uvidíme, či réva pučí, či sa ot­vorili lupien­ky kvetov, či za­kvitol už granátov­ník - tam ti ja dám svoju lás­ku.
14 Man­dragora sála svoju vôňu, pri našich dverách je naj­lepšie ovocie, nové i staré som tebe, milý môj, za­chovala.

EvanjelickýPieseň7