Evanjelický › Kazateľ › 5

Kazateľ

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

1 Ne­prenáh­li sa ús­tami a srd­ce nech sa ti nenáh­li vy­riecť slovo pred Bohom; lebo Boh je na nebi a ty si na zemi. Pre­to nech je málo tvojich slov. 2 Sen pri­chádza z mnohej únavy a hlas bláz­na s mnohými slovami. 3 Ak dáš sľub pred Bohom, ne­meškaj spl­niť ho, lebo On ne­má záľubu v bláz­noch: čo sľúbiš, to aj splň! 4 Radšej ne­sľubuj, akoby si mal sľúbiť, a ne­spl­niť. 5 Nedopusť, aby ťa ús­ta zvied­li na hriech, nehovor pred Božím po­slom: Bol to omyl. Prečo sa má Boh hnevať pre tvoju reč a zničiť dielo tvojich rúk? 6 Lebo kde je mnoho snov, tam je aj mnoho darom­ných slov. Ale ty sa boj Boha! Krivda vo verejnom živote7 Ak vidíš utláčať núdz­neho a od­nímať právo a spravod­livosť v krajine, nediv sa tomu, lebo nad vy­sokým bdie vy­šší a nad nimi je naj­vyšší. 8 Ale zis­kom pre krajinu vo všet­kom tom by bol kráľ, ktorý vlád­ne nad ob­robenou zemou. Márnosť časného bohatstva9 Kto miluje peniaze, ne­na­sýti sa peňazí, ani dôchod­kov ten, kto miluje bohat­stvo. Aj to je már­nosť. 10 Ak sa množí majetok, množia sa aj tí, čo ho míňajú. A aký úžitok majú z neho jeho majitelia? Iba čo ich oči hľadia naň. 11 Slad­ký je spánok pracujúceho, či jedáva málo a či mnoho; ale bohatému pre­sýtenosť nedá za­spať. 12 Bolest­né zlo videl som pod sln­kom: strážené bohat­stvo slúži majiteľovi na nešťas­tie. 13 Tak bohat­stvo vy­j­de naz­mar nejakou nehodou. Splodí syna - avšak nič mu nezanechá. 14 Ako vy­šiel zo života svojej mat­ky, tak odíde opäť na­hý, ako prišiel, a nič ne­od­nesie zo svojej námahy, čo by mohol vziať so sebou. 15 Aj to je tiež bolest­né zlo, že cel­kom tak musí odísť, ako prišiel. Aký úžitok má teda z toho, že sa do vet­ra na­máha? 16 K tomu celý život svoj strávil v tme, v mnohom smút­ku, ne­moci a mr­zutos­ti. Užívanie časného bohatstva17 Videl som teda, že dob­ré a pek­né je: jesť a piť a mať sa dob­re pri všet­kej svojej námahe, ktorou sa umára (človek) pod sln­kom po všet­ky dni svoj­ho žitia, ktoré mu dal Boh, lebo to mu je údelom. 18 Aj to, že Boh dal nie­komu bohat­stvo a majetok a do­volil mu jesť z toho a brať podiel i radovať sa za svoju námahu, aj to je Boží dar. 19 Lebo nebude mnoho mys­lieť na po­minuteľné dni svoj­ho života, pre­tože mu Boh radosťou za­mest­nával srd­ce.