Evanjelický › Príslovia › 9

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Múdrosť a bláznovstvo pozývajú na hostinu1 Múd­rosť si po­stavila dom, vy­tesala svojich sedem stĺpov.
2 Po­bila svoj dobytok, na­miešala svoje víno, pre­strela si svoj stôl,
3 rozo­slala svoje slúžky a volá zo samého vr­chu mest­skej výšiny:
4 Kto je ne­skúsený, nech pri­stúpi sem! Komu chýba roz­um, tomu hovorí:
5 Poďte, jedz­te z môj­ho jed­la a pite z vína, čo som na­miešala!
6 Opusťte po­chabosť a budete žiť, na­stúp­te ces­tu roz­um­nos­ti.
7 Kto do­hovára po­smievačovi, od­náša si han­bu, kto kar­há bez­božného, po­tupu.
8 Nekar­haj po­smievača, aby ťa ne­znenávidel; po­kar­haj múd­reho, bude ťa milovať.
9 Daj múd­remu, bude múd­rejší, po­uč spravod­livého a zveľadí znalos­ti.
10 Počiatok múd­ros­ti je bázeň pred Hos­podinom, po­znať Najs­vätejšieho je roz­um­nosť.
11 Lebo mojím pôsobením rozm­nožia sa tvoje dni a predĺžia sa roky tvoj­ho života.
12 Ak si múd­ry, sám sebe si múd­ry, ak si však po­smievačom, sám ponesieš ná­sled­ky.
13 Bláz­nov­stvo je ako ne­viazaná žena, zvádza a ne­poz­ná han­bu.
14 Vy­sedáva vo dverách svoj­ho domu na stoličke na mest­skej výšine,
15 aby zvala tých, čo idú ces­tou, ktorí idú priamo svojimi chod­ník­mi:
16 Kto je pros­tý, nech pri­stúpi sem. Komu chýba roz­um, tomu hovorí:
17 Krad­nutá voda je slad­ká a po­kút­ny chlieb je príjem­ný.
18 A ne­poz­ná, že sú tam tiene, a jej hos­tia sú v hl­binách zá­hrobia.