Evanjelický › Žalmy › 78

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Neposlušnosť Izraela v minulosti je výstrahou a poučením1 Po­učný žalm Ásáfov. Načúvaj, ľud môj, môj­mu po­učeniu, na­kloň si uši k rečiam mojich úst.
2 Ot­voriť chcem ús­ta k podoben­stvu, pradáv­nych časov vy­rozp­rávať deje,
3 ktoré sme počuli a po­známe, a naši ot­covia nám o nich rozp­rávali.
4 Nezatajíme ich pred syn­mi, roz­povieme ich budúcemu po­koleniu, Hos­podinove sláv­ne skut­ky, Jeho silu, aj divy, ktoré urobil:
5 Po­stavil v Jákobovi svedec­tvo a ustanovil zákon v Iz­raeli, o ktorom našim ot­com pri­kázal, aby ho hlásali svojim synom.
6 Aby vedelo o tom i budúce po­kolenie; synovia, čo sa narodia, nech roz­povedia svojim synom,
7 aby v Bohu skladali svoju nádej, na skut­ky Božie nezabúdali, ale za­chovávali Jeho pri­kázania;
8 aby neboli ako ich ot­covia, to po­kolenie od­boj­né a spur­né, po­kolenie, čo vrt­kavé má srd­ce a ducha Bohu ne­ver­ného.
9 Ef­rajim­ci, ozb­rojení luko­strel­ci, dali sa na útek v deň boja
10 a nezachovávali zmluvu Božiu i zdráhali sa chodiť podľa Jeho zákona;
11 za­bud­li na Jeho činy a na Jeho div­né skut­ky, ktoré im ukázal.
12 Pred ich ot­cami robil divy v Egyp­te, na Cóán­skom poli;
13 roz­delil more a pre­viedol ich: po­stavil vody ako val.
14 Ob­lakom ich viedol vo dne a svet­lom ohňa po celú noc.
15 Rozštiepil skaly na púšti a na­pájal ich hoj­ne ako z pod­zem­ného vod­stva.
16 Vy­viedol riavy zo skaly a vody spus­til ako rieky.
17 Oni však ďalej hrešili proti Ne­mu, na púšti priečili sa Naj­vyššiemu.
18 A po­kúšali Boha v srd­ci, žiadajuc po­krm podľa svojich chúťok.
19 Hovorili proti Bohu a vraveli: Či môže Boh stôl pre­strieť na púšti?
20 Hľa, ud­rel na skalu, a tiek­li vody a valili sa po­toky. Ale či môže dať aj chleba? Či svoj­mu ľudu mäso pri­praví?
21 Počul to Hos­podin, a roz­hneval sa pre­to; vzplanul oheň proti Jákobovi, aj proti Iz­raelu vy­stúpil hnev,
22 lebo ne­verili Bohu a nedúfali v Jeho po­moc.
23 Dal teda hore roz­kaz mračnám a porozt­váral dvere nebies;
24 man­ne dal padať na nich, aby jed­li, dal im nebes­ké obilie.
25 An­jel­ským chlebom sýtili sa ľudia, po­slal im stravy do sýtos­ti.
26 Po­hol na nebi východ­ným vet­rom a svojou silou pri­hnal južný.
27 I spus­til na nich dážď mäsa ako prachu, ok­ríd­leného vtác­tva ako pies­ku mor­ského;
28 spúšťal ich upro­stred jeho tábora, okolo jeho príbyt­kov.
29 Tak jed­li, že sa pre­sýtili, priniesol im, čo si žiadali.
30 Ešte ani ne­us­pokojili svoju žiadosť a po­krm mali ešte v ús­tach,
31 už vy­stúpil hnev Boží proti nim a vraždil medzi jeho vznešenými, po­zrážal junač Iz­raela.
32 Jed­nako ďalej hrešili a ne­verili Jeho divom.
33 Dal teda miz­núť ich dňom v már­nos­ti a ich rokom v predčas­nom skone.
34 Keď ich vraždil, pýtali sa naňho a Boha znova hľadali;
35 roz­pomenuli sa, že Boh im je skalou a Naj­vyšší, Boh, ich vy­kupiteľom.
36 Za­vádzali Ho ús­tami a svojím jazykom Mu luhali,
37 no ich srd­ce pev­ne ne­stálo pri Ňom, ned­ržali sa ver­ne Jeho zmluvy.
38 On však bol milo­sr­d­ný, vinu od­púšťal a ne­vyhubil; mnohok­rát od­vrátil svoj hnev, ne­prejavil všet­ku svoju prch­kosť.
39 Pamätal, že sú telo, dych, ktorý od­chádza a ne­vracia sa.
40 Čo sa Mu na­priečili na púšti a na­trápili sa Ho na pu­statine!
41 Po­tom zas po­kúšali Boha, za­rmucovali Svätého Iz­raelov­ho.
42 Na Jeho ruku sa ne­pamätali ani na deň, keď ich oslobodil od utláčateľa,
43 keď konal v Egyp­te svoje znamenia, zá­zraky svoje na Cóán­skom poli;
44 keď pre­menil ich rieky na krv, aj ich po­toky tak, že piť ne­moh­li;
45 hmyz po­slal na nich, aby ich žral, a žaby, aby ich hubili;
46 ich úrodu vy­dal žravému hmyzu a výťažok ich práce kobyl­kám;
47 kamen­com zbil ich révu a sykomory ľadov­com;
48 dobytok vy­dal krupobitiu, ich stáda bles­kom;
49 pálčivosť svoj­ho hnevu pus­til na nich, prch­kosť, zlosť i súženie, húf po­slov nešťas­tia.
50 Ot­voril ces­tu svoj­mu hnevu, ich duše ne­ušet­ril od smr­ti, ich život vy­dal moru.
51 V Egyp­te po­bil všet­ko pr­vorodené, pr­votiny mužs­kej sily v stanoch Chámových.
52 Lež svoj ľud vy­viedol sťa ovce a sprevádzal ich púšťou ako stádo;
53 vodil ich v bez­pečí, takže sa neľakali, ale ich ne­priateľov more pri­krylo.
54 I pri­viedol ich na svoje sväté územie, k vr­chu, čo nadobud­la Jeho pravica.
55 Pred nimi vy­hnal národy, lanom im roz­meral dedičné vlast­níc­tvo, v ich stanoch ubytoval kmene iz­rael­ské.
56 Lež spur­ne po­kúšali Naj­vyššieho Boha a nezachovávali Jeho svedec­tvá.
57 Od­klonili sa a spreneverili ako ich ot­covia, zlyhali ako ne­spoľah­livý luk.
58 Popudzovali Ho svojimi výšinami, svojimi mod­lár­skymi rez­bami Ho roz­horčovali.
59 Boh to počul a roz­hneval sa a Iz­raela cel­kom za­vr­hol.
60 Za­mietol príbytok šilón­sky, stan, v ktorom býval medzi ľuďmi.
61 Do zajatia vy­dal svoju silu a do rúk protiv­níka svoju okrasu.
62 Na­pos­pas meču vy­dal svoj ľud a zanev­rel tak na svoje dedičs­tvo.
63 Jeho mláden­cov strávil oheň a jeho pan­nám ne­spievali pies­ne svadob­né.
64 Jeho kňazi pad­li mečom a jeho vdovy ne­plakali.
65 Tu pre­citol Pán ako zo spán­ku, ako hr­dina roz­jarený vínom.
66 Od­razil späť svojich protiv­níkov a vy­dal ich na večnú po­tupu.
67 Po­hr­dol stanom Jozefovým a ne­vyvolil si kmeň Ef­rajimov,
68 lež vy­volil si Júdov kmeň, vrch Si­on, ktorý miloval.
69 A vy­stavil si svätyňu ako nebes­ké výsos­ti, ako zem, ktorú založil naveky.
70 Po­tom si vy­volil svoj­ho sluhu Dávida a vzal ho od košiarov.
71 Od­viedol ho spoza doj­ných oviec, aby pásol Jákoba, Jeho ľud, a Jeho dedičs­tvo, Iz­rael.
72 I pásol ich so srd­com bez­úhon­ným, vodil ich rukou skúsenou.