Evanjelický › Žalmy › 109

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Žaloba na ukrutných nepriateľov1 Pre hudob­ný pred­nes. Dávidov. Žalm. Ó Bože mojej chvály, ne­odm­lčuj sa!
2 Lebo sa ot­vorili na mňa ús­ta bez­božné a pod­vod­né, jazykom lživým hovorili so mnou.
3 Nenávist­nými slovami ma ob­kľúčili a bez príčiny broja proti mne.
4 Za moju lás­ku sú mi ne­priateľmi, a ja sa mod­lím.
5 Za dob­ré sa mi od­plácajú zlým, za moju lás­ku nenávisťou.
6 Ustanov nad ním bez­božníka, nech mu žalob­ca stojí po pravici.
7 Nech ako vin­ník vy­j­de zo súdu, nech je hriechom aj jeho mod­lit­ba.
8 Jeho dní nech je čím menej a nech iný pre­vez­me jeho úrad.
9 Nech osirejú jeho synovia, manžel­ka nech mu ovdovie.
10 Jeho synovia nech sa túlajú a žob­rú, za­hnaní od svojich rumovísk.
11 Nech mu veriteľ za­berie všet­ko, čo má, nech mu cudzí ulúpia jeho imanie.
12 Nech mu ni­kto nezachová priazeň, ani zmilovanie jeho sirotám.
13 Buď vy­plienené jeho po­tom­stvo, ich meno vy­treté už v druhom kolene.
14 Buď vina jeho ot­cov v pamäti u Hos­podina, hriech jeho mat­ky nech nie je zo­tretý;
15 nech sú stále pred Hos­podinom, ich pamiat­ku nech vy­hladí aj zo zeme,
16 pre­tože ne­pamätal na dôkaz lás­ky, prena­sledoval úbožiaka a chudob­ného, aby usmr­til skrúšeného srd­com.
17 Miloval kliat­bu, nech príde naňho; záľubu ne­mal v požeh­naní - nech sa vzdiali od neho.
18 Kliat­bu si ob­liekal sťa ob­lek, nech vnik­ne do neho sťa voda, do jeho kos­tí ako olej;
19 nech mu je ob­lekom, ktorým sa halí, a pásom, ktorým sa vždy opasuje.
20 To nech je od­plata od Hos­podina mojim žalob­níkom, tým, čo zle vravia proti mne.
21 Ale Ty, Hos­podine, Pane, nalož so mnou kvôli svoj­mu menu; vy­trh­ni ma, lebo dob­rá je Tvoja milosť!
22 Lebo som úbohý a chudob­ný a srd­ce vo mne ranené.
23 Za­chodím ako tieň, keď na­kláňa sa, pre­háňaný som ako kobyl­ky.
24 Kolená sa mi pod­lamujú od pôs­tu a telo bez oleja mi schud­lo.
25 Ja som im na po­smech; vidia ma, po­triasajú hlavou.
26 Po­môž mi, Hos­podine, Bože môj! Za­chráň ma podľa svojej milos­ti;
27 nech sa do­zvedia, že to Tvoja ruka, že si to Ty urobil, Hos­podine.
28 Oni nech pre­klínajú - Ty však požeh­návaj! Ak po­vs­tanú, nech sa za­han­bia, a služob­ník Tvoj nech sa raduje.
29 Nech si moji žalob­níci ob­lečú po­tupu, do svojej han­by nech sa halia ako do plášťa.
30 Ús­tami svojimi Hos­podinovi budem veľmi ďakovať, upro­stred mnohých chváliť Ho.
31 Lebo chudob­nému stojí po pravici, aby ho za­chránil pred tými, čo ho súdia.