Evanjelický › Jób › 18

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Hriešnik sa sám vrhá do záhuby1 Nato sa Bil­dad Šúachs­ký ujal slova a po­vedal: 2 Do­kedy chcete robiť pre­kážky slovám? Uvažuj­te, a po­tom hovor­me! 3 Prečo nás po­kladáte za dobytok, prečo sme vo vašich očiach nečis­tí? 4 Či kvôli tebe, ktorý sa roz­tŕhaš vo svojom hneve, má spust­núť zem a skal­né bralo po­hnúť sa zo svoj­ho mies­ta? 5 Vin­níkovi pred­sa zhas­ne svet­lo, nezažiari plameň jeho ohňa. 6 Svet­lo stem­nie v jeho stane a jeho svieca nad ním zhas­ne. 7 Skrátia sa jeho ráz­ne kroky a jeho vlast­ný zámer pri­vedie ho k pádu. 8 Lebo vlast­né nohy ho ženú do siete a nad priepad­lis­kom bude chodiť. 9 Osíd­lo ho chytí za pätu a slučka ho pev­ne stiah­ne. 10 Po­v­raz je preň skrytý na zemi a na chod­níku je pas­ca naňho. 11 Prí­zraky ho desia zo všet­kých strán a stíhajú ho krok za krokom. 12 Jeho silu umorí hlad a skaza po jeho boku je is­tá. 13 Ne­moc rozožiera jeho kožu, pr­vorodený syn smr­ti rozožiera jeho údy. 14 Vy­tr­hnutý bude zo svoj­ho bez­pečného stanu, ženie ho to ku kráľovi hrôz. Pamiatka i potomstvo hriešnika vyhynie15 V jeho stane býva to, čo mu je cudzie, na jeho príbytok sypú síru. 16 Od­spodu schnú mu korene, od­vr­chu väd­nú konáre. 17 Jeho pamiat­ka vy­hynie zo zeme a nebude mať mena vo verej­nos­ti. 18 Zo svet­la ho strčia do tmy, vy­ženú ho zo sveta. 19 V jeho ľude ne­os­tane po ňom výhonok ani po­tomok, ni­kto, kto by ho prežil v jeho byd­lis­ku. 20 Nad jeho po­sled­ným dňom užas­nú na Západe, a ľudí na Východe hrôza po­chytí. 21 Hej, tak to býva s príbyt­kami zlých a s mies­tom toho, kto ne­poz­ná Boha.