EvanjelickýEzdráš3

Ezdráš

Postavenie obetného oltára1 Keď na­stal sied­my mesiac, ako Iz­rael­ci boli v mes­tách, ľud sa do jed­ného zhromaždil do Jeruzalema. 2 Po­tom po­vs­tal Jéšúa, syn Jócádákov, a jeho bratia kňazi, a Zerubábel, syn Šeal­tíélov, a jeho bratia, a po­stavili ol­tár Boha iz­rael­ského, aby na ňom prinášali spaľované obete, ako je pred­písané v zákone Božieho muža Mojžiša. 3 Ol­tár po­stavili na jeho pôvod­ných zá­kladoch, hoci boli v strachu pred národ­mi krajiny, a prinášali na ňom spaľované obete Hos­podinovi, spaľované obete ráno i večer. 4 Svätili sláv­nosť stán­kov, ako je pred­písané, a každý deň prinášali spaľované obete podľa stanoveného počtu pre každý deň; 5 po­tom ustavičnú spaľovanú obeť i na nov­mesiac a na všet­ky za­svätené sviat­ky Hos­podinove za každého, kto dob­rovoľný dar obetoval Hos­podinovi. 6 Od pr­vého dňa sied­meho mesiaca začali prinášať spaľované obete Hos­podinovi, ale zá­klady Jeho chrámu ešte neboli položené. 7 Dali peniaze kamenárom a tesárom, i po­travu, nápoj a olej Sidónčanom a Týrčanom, aby do­pravovali céd­rové drevo po mori z Libanonu do Jaf­fy podľa po­volenia perz­ského kráľa Kýra. Kladenie základného kameňa chrámu8 V druhom roku po svojom príchode k domu Hos­podinov­mu v Jeruzaleme, v druhom mesiaci, Zerubábel, syn Šeal­tíélov, a Jéšúa, syn Jócádákov, i os­tat­ní ich bratia kňazi a levíti, i všet­ci, čo prišli zo zajatia do Jeruzalema, začali budovať dom Hos­podinov a ustanovili levítov od dvad­saťročných na­hor, aby vied­li stav­bu. 9 Jéšúa, jeho synovia a bratia, Kad­míél a jeho synovia, Júdej­ci, do jed­ného na­stúpili, aby do­zerali na robot­níkov pri stav­be domu Božieho, i synovia Chenadadovi, ich synovia a ich bratia levíti. 10 Keď stavitelia položili zá­klad chrámu Hos­podinov­ho, po­stavili sa kňazi v ob­rad­nom rúchu s trúbami a levíti, synovia Ásáfovi, s cim­bal­mi, aby chválili Hos­podina podľa návodu iz­rael­ského kráľa Dávida. 11 S jasotom spievali chválu Hos­podinovi: Lebo je dob­rý, lebo naveky tr­vá Jeho milo­sr­den­stvo nad Iz­raelom. Všetok ľud s veľkým jasotom po­krikoval chváliac Hos­podina, pre­tože bol položený zá­klad domu Hos­podinov­ho. 12 Mnohí z kňazov, levítov a predákov rodín, star­ci, ktorí videli pr­vý dom, keď pred ich očami boli kladené zá­klady toh­to domu, na­hlas plakali, ale mnohí zas na­hlas od rados­ti po­krikovali. 13 Nebolo možno rozo­znať zvuk radost­ného po­krikovania od zvuku plaču ľudu, lebo ľud na­hlas po­krikoval a jeho hlas bolo počuť naďaleko.