Evanjelický › Sudcov › 8

Sudcov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Žiarlivosť Efrajimcov1 Mužovia z Ef­rajimu mu po­vedali: Čo si nám to urobil, že si nás nezavolal, keď si vy­šiel do boja proti Mid­ján­com? A prud­ko sa s ním hádali. 2 Ale on im po­vedal: Čo som ja urobil v porov­naní s vami? Či paber­ky Ef­rajima nie sú lepšie ako oberačka Abíezerova? 3 Hos­podin vám vy­dal do rúk mid­ján­ske kniežatá Óréba a Zeéba! Čo som ja mohol robiť v porov­naní s vami. Keď im to hovoril, ochabol ich hnev voči ne­mu. Gideonove skutky vo východnom Jordánsku4 Keď Gide­on prišiel k Jor­dánu, prišiel s tri­sto mužmi, ktorí boli s ním; ale boli ustatí a hlad­ní. 5 I po­vedal mužom zo Suk­kótu: Daj­te, prosím, nie­koľko chlebov ľuďom, čo idú za mnou; lebo sú ustatí. Ja prena­sledujem mid­ján­skych kráľov Zebacha a Cal­mun­nu. 6 Ale suk­kót­ske kniežatá po­vedali: Máš už Zebacha a Cal­mun­nu vo svojich rukách, aby sme dali chleba tvoj­mu voj­sku? 7 Gide­on od­povedal: Dob­re teda: Keď Hos­podin dá Zebacha a Cal­mun­nu do mojich rúk, vy­šibem vám telá tŕňami z púšte a bod­liak­mi. 8 Od­tiaľ išiel na­hor do Penúélu, a takis­to hovoril s mužmi z Penúélu. Ale oni od­povedali, ako od­povedali suk­kót­ski mužovia. 9 Aj mužom z Penúélu po­vedal: Keď sa šťast­ne vrátim, zborím túto baštu. 10 Zebach a Cal­mun­na boli so svojím táborom v Kar­kóre; bolo ich asi pät­násťtisíc mužov, všet­ci, čo zo­stali z celého voj­ska synov východu; pad­lých bolo stod­vad­saťtisíc mužov vy­zb­rojených mečom. 11 Gide­on vy­stúpil ces­tou kočov­níkov východ­ne od Nóbachu a Jog­behy a porazil tábor, ktorý sa cítil v bez­pečí. 12 Zebach a Cal­mun­na utiek­li, ale on ich prena­sledoval a zajal obi­dvoch mid­ján­skych kráľov, Zebacha a Cal­mun­nu, a celé voj­sko rozp­rášil. 13 Keď sa teraz Gide­on, Jóášov syn, vrátil z boja od pries­myku Cheres, 14 zajal spomedzi suk­kót­skych mužov mláden­ca, a keď sa ho vy­pytoval, ten mu spísal kniežatá a starších zo Suk­kótu, sedem­desiat­sedem mužov. 15 Keď po­tom prišiel k mužom zo Suk­kótu, po­vedal: Hľa, tu sú Zebach a Cal­mun­na, pre ktorých ste sa mi po­smievali: Máš už Zebacha a Cal­mun­nu vo svojich rukách, aby sme dali chleba tvoj­mu voj­sku? 16 Po­chytil starších mes­ta a tŕne z púšte i bodľačie a dal príučku mužom zo Suk­kótu. 17 Baštu v Penúéli zboril a mužov mes­ta po­bil. 18 Po­tom po­vedal Zebachovi a Cal­mun­novi: Čo za mužov ste to na Tábóre za­bili? Od­povedali: Boli ako ty, každý vy­zeral ako kráľov­ský syn. 19 On po­vedal: Boli to moji bratia, synovia mojej mat­ky. Akože žije Hos­podin: Keby ste ich boli ponechali pri živote, nezabil by som vás. 20 Po­tom po­vedal Jéterovi, svoj­mu pr­vorodenému: Nože, zabi ich! Ale mládenec ne­vytiahol svoj meč, lebo sa bál; bol totiž ešte mladý. 21 Zebach a Cal­mun­na po­vedali: Nože, ty sám sa obor na nás! Lebo aký muž, taká jeho sila. Vtedy Gide­on vstal, za­bil Zebacha a Cal­mun­nu a vzal mesiačiky z krku ich tiav. Gideonovo modlárstvo22 Po­tom po­vedali mužovia iz­rael­skí Gide­onovi: Panuj nad na­mi, ty aj tvoj syn, aj syn tvoj­ho syna; lebo ty si nás za­chránil z rúk Mid­ján­cov. 23 Ale Gide­on im od­povedal: Nebudem nad vami panovať, ani môj syn nebude nad vami panovať; Hos­podin bude panovať nad vami. 24 Po­tom im po­vedal Gide­on: Mám k vám žiadosť: Nech každý odo­vzdá ukoris­tené náušnice. Nosili totiž zlaté náušnice, lebo boli Iz­mael­ci. 25 Od­povedali: Ochot­ne ti dáme. Tu rozp­re­streli plášť a každý naň hodil ukoris­tenú náušnicu. 26 Váha zlatých náušníc, ktoré si vy­žiadal, bola tisíc­sedem­sto šekelov zlata, ok­rem mesiačikov, náušníc a pur­purových rúch, ktoré nosili mid­ján­ski králi, a ok­rem re­tiazok z krku ich tiav. 27 Gide­on spravil z toho efód a po­stavil ho vo svojom mes­te Of­re. Tam sa celý Iz­rael stal smil­ne ne­ver­ným s ním, a tak sa stal osíd­lom pre Gide­ona a jeho dom. 28 Mid­ján­ci boli po­korení pred Iz­rael­cami, takže viac ne­po­z­dvih­li hlavu. Krajina mala štyrid­sať rokov po­koj, kým žil Gide­on. Gideonovi synovia29 Jerub­baal, Jóášov syn, od­išiel a býval vo svojom dome. 30 Gide­on mal sedem­desiat synov, ktorí vzišli z jeho bed­ra, lebo mal mnoho žien. 31 I jeho vedľajšia žena, ktorá žila v Sícheme, mu porodila syna a dal mu meno Abímelech. 32 Gide­on, syn Jóášov, zo­mrel vo vy­sokom veku a po­chovali ho v hrobe jeho otca Jóáša v abíezerov­skej Of­re. 33 Keď Gide­on zo­mrel, Iz­rael­ci sa so smil­nou ne­ver­nosťou od­dali baalom a urobili si Baal-Beríta bohom. 34 Iz­rael­ci ne­pamätali na Hos­podina, svoj­ho Boha, ktorý ich vy­slobodil z rúk všet­kých okolitých ne­priateľov, 35 a ne­ukázali vďačnosť ani voči domu Jerub­baala-Gide­ona za všet­ko dob­ré, čo pre­ukázal Iz­raelu.