Evanjelický › Sudcov › 7

Sudcov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

1 Jerub­baal, to jest Gide­on, včas­ráno vstal so všet­kým ľudom, ktorý mal pri sebe, a utáboril sa pri prameni Charód. Tábor Mid­ján­cov bol sever­ne od neho, v údolí pri pahor­ku Móre. 2 Vtedy Hos­podin riekol Gide­onovi: Pri­mnoho ľudu je pri tebe, než aby som im vy­dal Mid­ján­cov do rúk; Iz­rael by sa mohol vy­vyšovať nado mňa a po­vedať: Moja moc ma za­chránila. 3 Daj teda verej­ne vy­hlásiť ľudu: Kto sa bojí a chveje, nech sa vráti! Gide­on ich rých­lo pre­skúšal, a vtedy sa z nich vrátilo dvad­saťd­vatisíc mužov a desaťtisíc ich zo­stalo. 4 Ale Hos­podin po­vedal Gide­onovi: Ešte vždy je mnoho ľudí; za­veď ich dolu k vode, tam ti ich pre­skúšam. O kom ti po­viem: Ten­to nech ide s tebou, ten nech ide s tebou, ale každý, o kom ti po­viem: Ten­to nech nej­de s tebou, ten nech nej­de. 5 Za­viedol ľud dolu k vode. Hos­podin po­vedal Gide­onovi: Každý, kto jazykom chlípe vodu ako pes, toho po­stav osobit­ne; takis­to každého, kto si kľak­ne na kolená, a tak bude piť. 6 Tých, čo zdvih­li ruku k ús­tam, a tak chlípali, bolo tri­sto mužov, os­tat­ný ľud si kľakol na kolená, a tak pil vodu. 7 Hos­podin riekol Gide­onovi: S tri­sto mužmi, ktorí chlípali, vás za­chránim, a vy­dám ti Mid­ján­cov do rúk; všet­ci os­tat­ní nech idú domov. 8 Ľud si vzal po­travu a svoje trúby. Po­tom pre­pus­til všet­kých Iz­rael­cov, každého do jeho stanu, len tých tri­sto mužov si ponechal pri sebe. Tábor Mid­ján­cov bol pod ním v údolí. 9 Hos­podin mu riekol v onú noc: Vstaň a zo­stúp do tábora, lebo som ti ho vy­dal do rúk. 10 Ak sa bojíš zo­stúpiť, choď najprv so svojím služob­níkom Purom dolu do tábora 11 a vy­počuj, čo hovoria. Vtedy zís­kaš od­vahu zo­stúpiť do tábora. Nato Gide­on zišiel so svojím služob­níkom Purom až k pred­ným strážam na okraji tábora. 12 Mid­ján, Amálék a všet­ci synovia východu za­plavili údolie v takom množs­tve ako kobyl­ky a ich tiav bolo bez počtu tak, ako mnoho je pies­ku na mor­skom brehu. 13 Keď Gide­on prišiel, práve rozp­rával jeden muž druhému svoj sen: Hľa, mal som sen: peceň jačmen­ného chleba sa kotúľal do tábora Mid­ján­cov, prišiel ku stanu a narazil naň, ten padol, pre­vrátil sa a zo­stal ležať. 14 Jeho druh od­povedal: To nie je nič iné ako meč Iz­rael­ca Gide­ona, syna Jóášov­ho. Boh mu vy­dal do rúk Mid­ján­cov s celým táborom. 15 Keď Gide­on počul sen a jeho vý­klad, po­klonil sa, vrátil sa do iz­rael­ského tábora a zvolal: Hor sa! Hos­podin vám vy­dal tábor Mid­ján­cov do rúk. 16 Roz­delil tri­sto mužov na tri skupiny, všet­kým dal do rúk trúby a prázd­ne krčahy; v krčahoch boli fak­le. 17 Hovoril im: Po­zeraj­te na mňa a rob­te podob­ne! Akonáh­le prídem na okraj tábora, rob­te pres­ne tak, ako ja budem robiť. 18 Keď ja za­trúbim na trúbe, za­trúb­te aj vy všet­ci, ktorí ste so mnou okolo celého tábora, a volaj­te: Za Hos­podina a Gide­ona! 19 Keď prišiel Gide­on so sto mužmi, ktorí boli s ním, na okraj tábora na začiat­ku nočnej stred­nej stráže, práve keď rozo­stavili stráže, za­trúbili na trúbach a roz­bili krčahy, čo mali v rukách. 20 Všet­ky tri skupiny za­trúbili na trúbach a roz­bili krčahy. Po­tom chytili do ľavej ruky fak­le a do pravej ruky trúby, trúbili a volali: Meč Hos­podinov a Gide­onov! 21 Každý si za­stal na svoje mies­to vôkol tábora; v tábore všet­ci po­behúvali a s revom utekali. 22 Kým oni trúbili na tri­sto trúbach, Hos­podin ob­rátil v celom tábore meč jed­ného proti druhému. Tábor utekal až po Bét-Šit­tu, k Cerére, po breh Ábel-Mechóly, pri Tab­báte. 23 Vtedy boli po­volaní mužovia Iz­raela z Naf­tálího, Ašéra a celého Menaššeho a prena­sledovali Mid­ján­cov. 24 Gide­on rozo­slal aj po­slov na celé Ef­rajim­ské po­horie s od­kazom: Zíďte proti Mid­ján­com a za­ber­te im vody až po Bét-Báru a Jor­dán. Vy­zvali všet­kých mužov z Ef­rajimu, a tí im za­brali vody po Bét-Báru a Jor­dán. 25 Zajali obe kniežatá Mid­ján­cov, Óréba a Zeéba, a za­bili Óréba pri Órébovej skale a Zeéba pri Zeébovom lise. Po­tom prena­sledovali Mid­ján­cov; hlavu Óréba a Zeéba donies­li Gide­onovi za Jor­dán.