Evanjelický › Sudcov › 5

Sudcov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Deborina pieseň1 Vtedy Debora a Bárák, Abínoámov syn, spievali: 2 Dob­rorečte Hos­podinovi za to, že sa vod­covia ujali vedenia v Iz­raeli, za to, že ľud dob­rovoľne po­vs­tal. 3 Počuj­te, králi, počúvaj­te, kniežatá! Za­spievam Hos­podinovi, za­spievam žalm Hos­podinovi, Bohu Iz­raela. 4 Hos­podine, keď si vy­chádzal zo Seíru, keď si kráčal z edóm­skych strání, za­chvela sa zem, aj nebesá kropili, aj ob­laky liali vodu. 5 Vr­chy sa klátili pred Hos­podinom, ešte aj Sinaj, pred Hos­podinom, Bohom Iz­raela. 6 Za dní Šam­gara, syna Anátov­ho, za dní Jáéliných opus­tené boli ces­ty a putujúci chodili bočnými ces­tami. 7 Spust­li dediny v Iz­raeli, veru spust­li, kým som ne­povs­tala, ja Debora, kým som ne­povs­tala ako mat­ka v Iz­raeli. 8 Keď si volili nových bohov, bojovalo sa pri bránach; ale či bolo vid­no štít abo kopiju pri štyrid­saťtisícoch Iz­raela? 9 Moje srd­ce od­dané je vod­com Iz­raela, ktorí dob­rovoľne po­vs­tali v ľude. Dob­rorečte Hos­podinovi, 10 vy, čo jaz­díte na plavých os­liciach, ktorí sedávate na kober­coch, a ktorí chodíte ces­tou: uvažuj­te! 11 Čuj, bub­nujúci pri na­pájad­lách, tam ospevujú spás­ne skut­ky Hos­podinove, spás­ne skut­ky na jeho dedinčanoch v Iz­raeli. Vtedy zo­stúpil k bránam ľud Hos­podinov. 12 Pre­buď sa, pre­buď, Debora, pre­buď sa, pre­buď a za­spievaj pieseň. Vstaň, Bárák, zaj­mi tých, čo ťa zajali, syn Abínoámov. 13 Vtedy zo­stúpil zvyšok zo vznešeného ľudu, ľud Hos­podinov zo­stúpil so mnou ako hr­dinovia. 14 Z Ef­rajimu sa vy­dali ta do údolia, za tebou, Ben­jamín, s tvojím ľudom. Z Máchíra zo­stúpili vod­covia a zo Zebulúna tí, čo nosia veliteľs­kú palicu. 15 Kniežatá Jis­sáchára s Deborou, ako Jis­sáchár tak Bárák vy­slaný bol za ním do údolia. V od­dieloch Rúbenových veľké bolo uvažovanie. 16 Prečo si os­tal sedieť medzi košiar­mi, počúvať bľakot stád? V od­dieloch Rúbenových veľké bolo uvažovanie. 17 Gileád si býva za Jor­dánom, prečo sa Dán zdržuje pri lodiach? Ašér sedí pri mor­skom po­breží a pre­býva pri jeho zátokách. 18 Zebulún je ľud, čo opo­vr­huje sm­rťou, aj Naf­tálí na vy­sokých stráňach. 19 Prišli králi a bojovali, vtedy bojovali kanaán­ski králi, v Taanachu pri vodách Megid­da. Strieb­ro si ne­od­nies­li ako korisť. 20 Hviez­dy z neba bojovali, zo svojich dráh bojovali so Síserom. 21 Po­tok Kíšón ich od­plavil, praveký po­tok je po­tok Kíšón. Vy­kroč, duša moja, ráz­ne. 22 Vtedy dupotali kopytá koní, cválajú jeho moc­ní. 23 Pre­klínaj­te Méróz, vraví an­jel Hos­podinov, pre­klínaj­te strašne jeho občanov, lebo ne­prišli na po­moc Hos­podinovi, na po­moc Hos­podinovi medzi hr­dinami. 24 Požeh­naná buď, Jáél, medzi ženami, žena Kenij­ca Chebera; nad ženy v stane buď požeh­naná. 25 Vodu žiadal, ona podala mlieko, v kniežacej čaši prinies­la smotanu. 26 Ruku vy­strela za kolíkom a svoju pravicu za ťažkým kladivom, zrazila Síseru, rozt­rieštila mu hlavu, roz­bila, prerazila mu sluchy. 27 Pri jej nohách klesol padol a vy­strel sa, pri jej nohách klesol, padol. Kde klesol, tam padol za­bitý. 28 Ok­nom vy­zerala a volala mat­ka Síserova cez mrežovanie: Prečo otáľa prísť jeho voz, prečo mešká hr­kot jeho vozov? 29 Jej naj­múd­rejšie kňažné od­povedali, aj ona opätuje ich slová v sebe: 30 Iste na­chodia a delia korisť, jed­no dievča, dve dievčatá na muža. Korisť pes­trých šiat pre Síseru, korisť pes­trých látok, jed­nu - dve pes­trot­kané lát­ky ako korisť na moju šiju. 31 Nech tak za­hynú všet­ci Tvoji ne­priatelia, Hos­podine! Ale tí, ktorí Ho milujú, sú ako sln­ko vy­chádzajúce vo svojej sile. Po­tom krajina mala po­koj na štyrid­sať rokov.