Evanjelický › Sudcov › 19

Sudcov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Strašný čin Gibejcov1 V tom čase, keď ešte nebolo kráľa v Iz­raeli, is­tý Lévíjec sa zdržoval ako cudzinec na kraj­nom svahu Ef­rajim­ského po­horia. Tam si vzal vedľajšiu ženu z jud­ského Bet­lehema. 2 Jeho vedľajšia žena sa však na neho na­hnevala, od­išla od neho do domu svoj­ho otca do jud­ského Bet­lehema. Po­bud­la tam asi štyri mesiace. 3 Po­tom sa jej manžel vy­bral a šiel za ňou, aby jej do duše pre­hovoril a pri­viedol ju späť. Mal so sebou sluhu a dva os­ly. Keď prišiel do domu jej ot­ca, otec dievčaťa ho zbadal a s radosťou mu bežal oproti. 4 Jeho tesť, otec dievčaťa, ho zdržal a on zo­stal u neho tri dni; jed­li a pili aj nocovali tam. 5 Na štvr­tý deň včas­ráno vy­beral sa na ces­tu. Ale otec dievčaťa po­vedal svoj­mu zaťovi: Po­sil­ni sa najprv kús­kom chleba, po­tom môžete odísť. 6 Zo­stali a obi­dvaja spolu jed­li a pili. Po­tom po­vedal otec dievčaťa mužovi: Nech sa ti páči, zo­staň cez noc a cíť sa dob­re! 7 Ale muž sa chys­tal odísť. Jeho tesť však naliehal na neho, takže prenocoval tam. 8 Na piaty deň včas­ráno sa vy­beral na ces­tu. Otec dievčaťa po­vedal: Po­sil­ni sa a zdrž sa, kým sa deň nenachýli. Obi­dvaja zasa jed­li. 9 Nato sa zdvihol ten muž, aby sa vy­dal na ces­tu i so svojou vedľajšou ženou a so sluhom, ale jeho tesť, otec dievčaťa, mu po­vedal: Hľa, deň sa na­chýlil k večeru; prenocuj tu cez noc a cíť sa dob­re! Zaj­tra včas­ráno vstanete, vtedy odídeš do svoj­ho stanu. 10 No muž nech­cel zo­stať cez noc, ale vy­dal sa na ces­tu a prišiel pred Jebús, to je Jeruzalem; mal so sebou dva osed­lané os­ly, svoju vedľajšiu ženu a sluhu. 11 Keď boli pri Jebúse, deň už veľmi po­kročil. Tu po­vedal sluha svoj­mu pánovi: Poď, uchýľme sa do mes­ta Jebúsej­cov a prenocuj­me tam. 12 Ale pán mu po­vedal: Ne­uchyľuj­me sa do mes­ta cudzin­cov, ktorí ne­pat­ria k Iz­rael­com, ale pôj­deme ďalej až do Gibey. 13 Po­tom po­vedal svoj­mu sluhovi: Nože, záj­dime do nie­ktorej osady a prenocuj­me v Gibei alebo v Ráme. 14 Tak išli ďalej svojou ces­tou a blíz­ko Gibey, ktorá pat­rí k Ben­jamínovi, im za­pad­lo sln­ko. 15 I uchýlili sa, aby prenocovali v Gibei. Keď tam došiel, zo­stal na námes­tí mes­ta, ale nebolo ni­koho, kto by ich prijal do domu na nocľah. 16 A hľa, pod­večer pri­chádzal akýsi starec z práce na poli. Muž po­chádzal z Ef­rajim­ského po­horia a býval ako cudzinec v Gibei; obyvatelia toho mies­ta boli Ben­jamín­ci. 17 Keď starec po­z­dvihol oči a videl pút­nika na mest­skom námes­tí, opýtal sa: Kam chceš ísť a od­kiaľ pri­chádzaš? 18 Od­povedal mu: Pre­chádzame z jud­ského Bet­lehema na kraj­ný svah Ef­rajim­ského po­horia; od­tiaľ po­chádzam. Išiel som do jud­ského Bet­lehema, a teraz som na ces­te domov; ale ni­kto ma nech­ce prijať do domu. 19 Mám aj slamu a krm pre naše os­ly, a chlieb i víno pre seba i pre svoju slúžku i pre sluhu, ktorý je s tvojím služob­níkom; nič mi nechýba. 20 Starec po­vedal: Po­koj s tebou! Čokoľvek po­trebuješ, bude na mojej staros­ti; na námes­tí ne­môžeš nocovať. 21 S tým ho vo­viedol do svoj­ho domu, na­miešal krm oslom; keď si umyli nohy, najed­li sa i na­pili. 22 Keď sa dob­re cítili, mužovia mes­ta, naničhod­níci, ob­kľúčili dom, búchali na dvere a kričali na star­ca, majiteľa domu: Vy­veď muža, ktorý prišiel do tvoj­ho domu, aby sme ho po­znali. 23 Muž, majiteľ domu k nim vy­šiel, a po­vedal im: Nie tak, bratia moji. Ne­páchaj­te zločin! Keďže ten­to muž prišiel do môj­ho domu, ne­smiete spáchať takúto nehaneb­nosť! 24 Hľa, moja dcéra-pan­na a jeho vedľajšia žena, vy­vediem vám ich, tie môžete zne­uc­tiť a robiť s nimi, čo sa vám páči, ale na tom­to mužovi sa ne­smiete do­pus­tiť takej nehaneb­nos­ti. 25 Ale oní ľudia ho nech­celi počúvať. Vtedy ten muž vzal svoju vedľajšiu ženu, vy­viedol im ju na ulicu, a oni ju po­znali, a celú noc až do rána ukájali svoje chúťky na nej. Pre­pus­tili ju až pri východe ran­nej zory. 26 Keď sa rozb­rieždilo, žena sa vrátila, pad­la pred vchodom do mužov­ho domu, v ktorom bol jej pán, a zo­stala tam ležať až do bieleho rána. 27 Keď jej pán ráno vstal, ot­voril dvere domu a vy­kročil, aby sa vy­dal na ces­tu; aj­hľa, jeho vedľajšia žena ležala pri vchode domu s rukami na prahu. 28 Po­vedal jej: Vstaň, poďme! Ale ni­kto ne­od­povedal. Po­tom ju muž naložil na os­la, po­bral sa a od­išiel domov. 29 Keď prišiel domov, vzal nôž, chytil svoju vedľajšiu ženu a roz­sekal ju časť po čas­ti na dvanásť kusov a roz­pos­lal ich do všet­kých krajov Iz­raela. 30 Každý, kto to videl, hovoril: Také niečo sa ešte ne­stalo, ani to nebolo vídať od času, čo Iz­rael­ci vy­šli z Egyp­ta, až do dnešného dňa. Poroz­mýšľaj­te o tom, poraďte sa a do­hod­nite.