Evanjelický › Sudcov › 18

Sudcov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

1 V tom čase ešte nebolo kráľa v Iz­raeli. V tom čase si hľadal kmeň Dán dedičné vlast­níc­tvo, aby sa usadil, lebo do­vtedy sa mu nedos­talo dedičného vlast­níc­tva medzi kmeňmi Iz­raela. Presťahovanie kmeňa Dán2 Pre­to Dánov­ci vy­slali zo svojej čeľade päť mužov, udat­ných bojov­níkov zo svojich končín, z Corey a Eštáólu, na výz­vedy do krajiny, pre­skúmať ju. Po­vedali im: Choďte a pre­skúmaj­te tú krajinu. Prišli na Ef­rajim­ské po­horie k Míchov­mu domu a zo­stali tam cez noc. 3 Keď boli pri Míchovom dome, po­znali hlas mláden­ca Lévíj­ca, za­bočili tam a po­vedali: Kto ťa sem do­viedol? Čo tu robíš? Čo tu máš? 4 On od­povedal: Tak a tak sa so mnou Mícha ujed­nal; najal si ma a stal som sa jeho kňazom. 5 Po­vedali mu: Do­pytuj sa Boha, nech sa do­zvieme, či ces­ta, ktorou chceme ísť, sa vy­darí. 6 Kňaz im od­povedal: Choďte v po­koji! Ces­ta, ktorú konáte, je pod Božím do­hľadom. 7 Päť mužov šlo ďalej; prišli do Lajišu a videli, že obyvatelia v ňom bývali bez­pečne, na spôsob Sidón­cov, v po­koji a bez­starost­ne, v ničom na zemi ne­mali nedos­tatok; na­opak, mali bohat­stvo, boli ďaleko od Sidón­cov a ne­mali s ni­kým spojenie. 8 Keď sa vrátili k svojim bratom do Corey a Eštáólu, bratia sa ich opýtali: Akú správu prinášate? 9 Od­povedali: Hor sa! Poďme proti nim! Videli sme totiž krajinu, ktorá je skutočne veľmi dob­rá; a vy chcete os­tať nečin­ní? Ne­váhaj­te odísť a ob­sadiť krajinu. 10 Keď tam dôj­dete, do­stanete sa k dôverčivému ľudu; krajina je to rozľah­lá na všet­ky strany. Hos­podin vám ju dal do rúk. Je to mies­to, kde niet nedos­tat­ku v ničom, čo je na zemi. 11 Po­bralo sa od­tiaľ, z Corey a Eštáólu, šesťs­to ozb­rojených mužov z čeľade Dánov­cov. 12 Vy­stúpili a utáborili sa pri Kir­jat-Jeáríme v Jud­sku. Pre­to sa to mies­to do dnešného dňa volá Dánov tábor; leží za Kir­jat-Jeárímom. 13 Od­tiaľ tiah­li ďalej na Ef­rajim­ské po­horie a prišli k Míchov­mu domu. 14 Piati mužovia, ktorí vy­šli na výz­vedy do kraja Lajišu, ujali sa slova a po­vedali svojim bratom: Viete, že v tých­to domoch je efód a teráfím, i rez­ba a zliatina? Uvážte, čo máte robiť! 15 Za­bočili tam a vstúpili do domu mladého Lévíj­ca, do domu Míchov­ho, a po­zdravili ho. 16 Šesťs­to ozb­rojených mužov spomedzi Dánov­cov stálo pred bránou. 17 Piati mužovia, ktorí vy­šli na výz­vedy do kraja, vnik­li tam a vzali rez­bu, efód, teráfím i zliatinu, kým kňaz spolu so šesťs­to ozb­rojenými mužmi stál pri vchode brány. 18 Keď tam­tí vnik­li do Míchov­ho domu a vzali rez­bu, efód, teráfím a zliatinu, kňaz im po­vedal: Čo to robíte? 19 Od­povedali mu: Mlč! Polož si ruku na ús­ta a poď s na­mi; buď nám ot­com a kňazom! Či ti je lepšie byť kňazom v dome jed­ného muža, alebo byť kňazom kmeňa a čeľade v Iz­raeli? 20 Kňaz sa uspokojil; vzal efód, teráfím a rez­bu a pri­pojil sa k ľudu. 21 Nato sa ob­rátili a od­išli. Ženy, deti, stáda a vzác­ne veci dali do­predu. 22 Keď sa vzdialili od Míchov­ho domu, po­zvolávali sa mužovia, čo bývali v domoch pri Míchovom dome, a do­stih­li Dánov­cov. 23 Keď za­kričali na Dánov­cov, tí sa ob­rátili a pýtali sa Míchu: Čo chceš, že si zvolal svojich ľudí? 24 Od­povedal: Vzali ste mojich bohov, ktorých som si zhotovil, aj s kňazom, a od­išli ste. Čo mi tu ešte zo­stáva? Ešte sa ma pýtate: Čo ti je? 25 Dánov­ci mu po­vedali: Ne­ozývaj sa nám viac, lebo roz­horčení ľudia by vás moh­li na­pad­núť a stratíš vlast­ný život i život svojich domácich. 26 Nato Dánov­ci od­išli svojou ces­tou. Keď Mícha videl, že sú moc­nejší ako on, ob­rátil sa a vrátil sa domov. 27 Oni však vzali to, čo si Mícha zhotovil, aj kňaza, ktorého mal, a tiah­li proti Lajišu, proti po­koj­nému a dôverčivému ľudu, po­bili ho os­trím meča a mes­to spálili. 28 Ni­kto ne­prišiel na po­moc, lebo mes­to bolo ďaleko od Sidónu a ne­malo s ni­kým spojenie. Ležalo totiž v údolí Bét-Rechóbu. Po­tom znova vy­stavili mes­to a usadili sa v ňom. 29 Mes­to na­zvali Dánom, podľa mena svoj­ho pra­ot­ca Dána, ktorý sa narodil Iz­raelovi. Pred­tým sa mes­to volalo Lajiš. 30 Po­tom si Dánov­ci po­stavili vy­rezávanú mod­lu a Jonatán, syn Mojžišov­ho syna Géršoma, a jeho synovia boli kňaz­mi v kmeni Dánov­cov až do času, keď obyvateľs­tvo putovalo do vy­hnan­stva. 31 Vy­rezávanú mod­lu, ktorú Mícha urobil, vztýčili a zo­stala tam, do­kiaľ dom Boží stál v Šíle.