Evanjelický › Sudcov › 16

Sudcov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Únik z rúk Filištíncov1 Raz išiel Sam­son do Gazy, uvidel tam ne­vies­t­ku a vošiel k nej. 2 Keď Gazanom oznámili, že Sam­son prišiel sem, zbeh­li sa a strieh­li na neho pri mest­skej bráne celú noc; celú noc boli ticho, lebo si po­vedali: Počkaj­me do ran­ného ús­vitu, po­tom ho za­bijeme. 3 Sam­son spal do pol­noci. O pol­noci vstal, chytil vráta mest­skej brány s verajami i so závorou, položil si ich na plecia a vy­niesol na temeno vr­chu pred Cheb­rónom. Samson a Delíla4 Po­tom sa v údolí Sórék zaľúbil do ženy menom Delíla. 5 Prišli k nej filištín­ske kniežatá a po­vedali jej: Zváb ho a do­zveď sa, v čom je jeho veľká sila a čím by sme ho moh­li pre­môcť, zviazať a zdolať ho; každý z nás ti dá tisícs­to šekelov strieb­ra. 6 Delíla po­vedala Sam­sonovi: Po­vedz mi, v čom je tvoja veľká sila a čím ťa treba zviazať, aby ťa zdolali. 7 Sam­son jej po­vedal: Ak ma po­viažu sied­mimi čer­stvými lukovými strunami, ktoré ešte ne­vysch­li, oslab­nem a budem ako ktorýkoľvek človek. 8 Filištín­ske kniežatá donies­li jej sedem čer­stvých lukových strún, ktoré ešte ne­vysch­li, a ona ho nimi po­viazala. 9 Nie­koľkí mužovia strieh­li v jej komore. Skrík­la na neho: Filištín­ci idú na teba, Sam­son! On však roz­tr­hol struny, ako sa tr­há niť kúdele, keď sa jej dot­kne oheň. Nedoz­vedeli sa tajom­stvo jeho sily. 10 Vtedy Delíla po­vedala Sam­sonovi: Hľa, oklamal si ma. Teraz mi po­vedz: Čím ťa možno po­viazať? 11 Od­povedal jej: Ak ma po­viažu novými po­v­raz­mi, ktoré ešte ne­používali k práci, oslab­nem a budem ako ktorýkoľvek človek. 12 Delíla vzala nové po­v­razy a po­viazala ho nimi, kým oni strieh­li v jej komore. Po­tom zvolala na neho: Filištín­ci idú na teba, Sam­son! Ale on ich po­stŕhal z ramien ako nite. 13 Teraz po­vedala Delíla Sam­sonovi: Doteraz si ma klamal a luhal si mi. Po­vedz mi: Čím ťa možno po­viazať? Od­povedal jej: Keby si spliet­la sedem pramien­kov vlasov mojej hlavy s os­novou a upev­nila by si kolíkom, oslab­nem a budem ako ktorýkoľvek človek. 14 Vtedy ho uspala a spliet­la sedem pramien­kov jeho vlasov s os­novou a upev­nila kolíkom. Po­tom zvolala na neho: Filištín­ci idú na teba, Sam­son! Tu sa pre­budil zo spán­ku a vy­tr­hol kolík s tkáčs­kym čln­kom i s os­novou. 15 Ale ona mu do­hovárala: Ako môžeš po­vedať, že ma miluješ, keď tvoje srd­ce nie je pri mne? Trik­rát si ma už oklamal a ne­povedal si mi, v čom je tvoja veľká sila. 16 Keďže ho celý čas unúvala svojimi rečami a sužovala ho, zmalomyseľnel až na sm­rť, 17 ot­voril jej celé srd­ce a po­vedal: Brit­va sa mi ešte nedot­kla hlavy, lebo som Božím za­sväten­com od života mat­ky. Keby ma ostrihali, stratila by sa mi sila, oslabol by som a bol by som ako všet­ci os­tat­ní ľudia. 18 Keď Delíla videla, že jej od­halil celé srd­ce, dala za­volať filištín­ske kniežatá a po­vedala im: Ten­toraz poďte, lebo mi od­halil celé svoje srd­ce. A filištín­ske kniežatá prišli k nej a donies­li so sebou aj strieb­ro. 19 Ona ho uspala vo svojom lone a za­volala človeka, ktorý mu ostrihal sedem pramien­kov hlavy. Sam­son začal slab­núť a sila ho opus­tila. 20 Vtom zvolala: Filištín­ci idú na teba, Sam­son! Keď sa pre­budil zo spán­ku, po­mys­lel si: Vy­viaz­nem z toho ako do­siaľ, strasiem sa ich. Ešte totiž ne­vedel, že Hos­podin od­stúpil od neho. 21 Filištín­ci ho chytili, vy­pich­li mu oči a od­vied­li ho do Gazy. Tam ho sput­nali okovami a vo väzení musel mlieť zrno. 22 Po­tom, po ostrihaní, začali mu rásť vlasy na hlave. Samsonova pomsta a smrť23 Raz sa zhromaždili filištín­ske kniežatá, aby prinies­li veľkú obeť svoj­mu bohu Dágónovi a aby sa od­dali radován­kam. 24 Keď ho ľud videl, chválil svoj­ho boha a hovoril: Náš boh nám vy­dal do rúk nášho ne­priateľa Sam­sona, ktorý pus­tošil našu krajinu a po­bil mnoho našich ľudí. 25 Keď boli v dob­rej nálade, po­vedali: Za­volaj­te Sam­sona, nech nás za­báva. Za­volali Sam­sona z väzenia a musel ich za­bávať. Po­tom ho po­stavili medzi stĺpy. 26 Tu Sam­son po­vedal chlap­covi, ktorý ho držal za ruku: Nechaj ma, nech ohmatám stĺpy, na ktorých spočíva dom, a oprel sa o ne. 27 Dom bol pl­ný mužov a žien, ktorí sa pri­zerali Sam­sonovej hre - aj všet­ky filištín­ske kniežatá boli tam, a na streche bolo okolo tritisíc mužov a žien. 28 Vtedy Sam­son volal k Hos­podinovi: Ó, Hos­podine, Pane! Spomeň si na mňa a po­sil­ni ma len ten­toraz, nech sa as­poň vy­pom­stím Filištín­com za jed­no z mojich dvoch očí. 29 Nato Sam­son ob­jal oba pro­stred­né stĺpy, na ktorých dom stál, jeden pravou a druhý ľavou rukou, a za­prel sa do nich. 30 Po­mys­lel si: Nech zo­mriem aj ja s Filištín­cami! Navalil sa celou silou a dom spadol na kniežatá i na všetok ľud, čo bol v ňom, takže mŕt­vych, ktorých usmr­til svojou sm­rťou, bolo viac ako tých, ktorých usmr­til za svoj­ho života. 31 Nato prišli jeho bratia i všet­ci príbuz­ní, zdvih­li ho, od­nies­li a po­chovali medzi Core­ou a Eštáólom v hrobe jeho otca Mánóacha. On spravoval Iz­rael dvad­sať rokov.