Evanjelický › Rút › 3

Rút

• 1
• 2
• 3
• 4

Rút pri nohách Bóazových1 Po­tom jej po­vedala svok­ra Noémi: Dcéra moja, ne­mám ti vy­hľadať domov, aby si sa mala dob­re? 2 Veď Bóaz, s ktorého diev­kami si bola, je náš známy. Aj­hľa, tej­to noci pre­vieva jačmeň na hum­ne. 3 Umy sa a na­tri masťou, ob­leč si rúcho a zíď do hum­na. Nedaj sa však po­znať tomu mužovi, kým ne­pres­tane jesť a piť! 4 Keď si ľah­ne, všim­ni si to mies­to, na ktoré si ľah­ne; po­tom príď, od­kry pri­krýv­ku na jeho nohách a ľah­ni si. On ti po­tom po­vie, čo máš robiť. 5 Od­povedala jej: Urobím všet­ko, čo mi hovoríš. 6 Po­tom zišla do hum­na a urobila všet­ko, čo jej pri­kázala svok­ra. 7 Keď sa Bóaz najedol a na­pil - bol v dob­rej nálade a šiel si ľah­núť na kraj hŕby obilia - tíško prišla, od­kryla pri­krýv­ku na jeho nohách a ľah­la si. 8 Okolo pol­noci sa ten muž str­hol, a keď sa na­hol, hľa: pri jeho nohách ležala žena. 9 Spýtal sa: Kto si? Od­povedala: Som Rút, tvoja služob­nica. Rozo­stri okraj svoj­ho plášťa na svoju služob­nicu, lebo si od­kupujúci príbuz­ný. 10 Vtedy po­vedal: Nech ťa požeh­ná Hos­podin, dcéra moja! Svojou po­sled­nou lás­kou si pre­konala svoju lás ku na začiat­ku, pre­tože si nešla ani za chudob­nými ani za bohatými mláden­cami. 11 Teraz sa však neboj, dcéra moja! Urobím ti všet­ko, čo si želáš. Veď všet­ci moji spolu­občania vedia, že si statočná žena. 12 Teraz, prav­da je, že som od­kupujúcim príbuz­ným, ale je ešte bližší od­kupujúci, ako som ja. 13 Tej­to noci prenocuj tu, a ak ráno bude chcieť uplat­niť svoje príbuzen­ské právo, dob­re, nech ho uplat­ní. Ak ho však nebude chcieť uplat­niť, po­tom ho uplat­ním ja - akože žije Hos­podin! Lež až do rána! 14 I ležala pri jeho nohách až do rána. Po­tom vstala skôr, ako nie­kto môže spoz­nať iného, lebo po­vedal: Nech sa nedoz­vedia, že táto žena prišla do hum­na! 15 A do­dal: Daj sem plášť, ktorý máš na sebe, a pod­rž ho! Pod­ržala ho. Po­tom na­meral šesť mier jačmeňa a naložil jej ho. A ona od­išla do mes­ta. 16 Keď prišla ku svok­re, tá sa jej spytovala: Čo je s tebou, dcéra moja? Oznámila jej všet­ko, čo jej učinil onen muž. 17 Po­vedala: Tých­to šesť mier jačmeňa mi dal, lebo mi po­vedal: Ne­môžeš sa vrátiť na­práz­dno ku svojej svok­re! 18 Po­tom jej Noémi po­vedala: Čakaj, dcéra moja, kým sa nedoz­vieš, ako sa to skončí, lebo onen muž si ne­od­dých­ne, kým to dnes ne­skončí.