Evanjelický › Rút › 2

Rút

• 1
• 2
• 3
• 4

Rút zbiera klasy na Bóazovom poli1 Noémi mala po manželovi známeho, zámožného muža z Elímelechov­ho rodu. Volal sa Bóaz. 2 Moáb­ka Rút po­vedala Noémi: Do­voľ mi ísť na pole, a budem zbierať klasy za tým, u koho náj­dem priazeň. I od­povedala jej: Choď, dcéra moja! 3 A ona od­išla. Prišla a zbierala na poli za žen­cami, a tu došla náhodou na diel poľa Bóazov­ho, ktorý po­chádzal z Elímelechov­ho rodu. 4 Vtedy Bóaz prišiel z Bet­lehema a po­vedal žen­com: Hos­podin s vami! 5 Po­tom sa spýtal sluhu, po­staveného nad žen­cami: Čia je táto deva? 6 Sluha, po­stavený nad žen­cami, od­povedal: Je to moáb­ska deva, ktorá sa vrátila s Noémi z moáb­skych strání 7 a po­vedala: Chcela by som zbierať a zhromažďovať klasy medzi snopami za žen­cami! Prišla a zo­stala tu od rána až doteraz. A ne­od­počívala doma ani chvíľku. 8 Vtedy Bóaz po­vedal Rút: Počuj, dcéra moja! Nechoď zbierať na iné pole, ani ne­od­chádzaj od­tiaľto! Pri­dŕžaj sa len mojich služob­níc! 9 Upieraj oči na pole, na ktorom ony žnú, a choď za nimi. Veď som pri­kázal sluhom, aby sa ťa nedot­kli! Keď budeš smäd­ná, choď k nádobám a napi sa z toho, čo načer­pali sluhovia. 10 Vtedy pad­la na tvár, po­klonila sa až k zemi a spýtala sa ho: Prečo som našla priazeň u teba, že si sa ma ujal? Veď ja som cudzin­ka! 11 Bóaz jej od­povedal: Oznámili mi všet­ko, čo si učinila svojej svok­re po smr­ti svoj­ho muža, že si opus­tila svoj­ho ot­ca, mat­ku, rod­nú krajinu a išla si k ľudu, ktorý si pred­tým ne­poz­nala. 12 Hos­podin nech ti od­platí za to, čo si urobila, nech sa ti do­stane do­konalej od­meny od Hos­podina, Boha iz­rael­ského, pre­tože si prišla hľadať útočis­ko pod Jeho kríd­lami. 13 Nato od­povedala: Kiež by som našla priazeň v tvojich očiach, pane môj, veď si ma po­tešil a pre­hovoril si k srd­cu svojej služob­nice, hoci nie som ani jed­na z tvojich služob­níc. 14 Keď bol čas jesť, Bóaz jej po­vedal: Poď sem, zajedz si a omáčaj si krajec v kyselici! Keď si sad­la vedľa žen­cov, podal jej pražené zrno a ona jed­la. Keď sa na­sýtila, zvyšok si nechala. 15 Keď vstala zbierať klasy, Bóaz pri­kázal svojim sluhom: Vy ju nezahan­buj­te! Nech zbiera aj medzi snop­mi! 16 Ba na­sch­vál navyťahuj­te jej aj zo snopov a nechaj­te tak! Keď bude zbierať, nedohováraj­te jej! 17 Tak zbierala na poli až do večera. Keď vy­mlátila, čo naz­bierala, bola toho éfa jačmeňa. 18 Vzala to a šla do mes­ta. Svok­ra videla, čo naz­bierala. Po­tom vy­brala a dala jej, čo jej os­talo, keď sa na­sýtila. 19 Vtedy jej svok­ra po­vedala: Kde si dnes zbierala klasy a kde si pracovala? Nech je požeh­naný, kto sa ťa ujal! Po­tom oznámila svok­re, u koho pracovala, a po­vedala: Muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Bóaz. 20 Vtedy po­vedala Noémi svojej ne­ves­te: Nech ho požeh­ná Hos­podin, ktorý ne­odop­rel svoju priazeň ani živým, ani mŕt­vym! Po­tom jej Noémi po­vedala: Ten muž je náš príbuz­ný a pat­rí k tým, ktorí sú po­vin­ní vy­kúpiť náš majetok. 21 Vtedy po­vedala Moáb­ka Rút: Aj toto mi ešte po­vedal: Pri­dŕžaj sa mojich sluhov, kým ne­požnú všet­ko, čo je moje! 22 Vtedy po­vedala Noémi ne­ves­te Rút: Dob­re je, dcéra moja, že vy­chádzaš s jeho služob­nicami, as­poň ti na inom poli nebudú ub­ližovať. 23 A pri­dŕžala sa Bóazových služob­níc pri zbieraní klasov až do zožatia jačmeňa a do zožatia pšenice. A bývala u svojej svok­ry.