Evanjelický › Plač › 5

Plač

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5

Modlitba zboru o zmilovanie1 Roz­pomeň sa, Hos­podine, čo sa stalo s na­mi! Zhliad­ni a po­zri našu po­tupu! 2 Naše dedičs­tvo pri­pad­lo cudzin­com, naše domy cudzozem­com. 3 Osireli sme, ne­máme ot­ca, naše mat­ky sú ako vdovy. 4 Vlast­nú vodu pijeme za peniaze a za svoje vlast­né drevo platíme. 5 Jar­mo máme na šiji: prena­sledujú nás, trápime sa, a nedajú nám po­koja. 6 Ruku sme podávali Egyp­tu aj Asýrii, aby sme sa na­sýtili chlebom. 7 Naši ot­covia sa pre­hrešili, ale nieto ich, my nosíme bremeno ich vín. 8 Ot­roci panujú nad na­mi, ni­kto nás ne­vy­trh­ne z ich rúk. 9 S na­sadením života zvážame svoj chlieb pred hroz­bou meča z púšte. 10 Koža nám horí ako pec od prenikavého hladu. 11 Zne­uc­tili ženy na Si­one i pan­ny v jud­ských mes­tách. 12 Svojimi rukami vešali kniežatá, star­com ne­prejavili úc­tu. 13 Mláden­ci nosili ručný žar­nov, chlap­ci sa po­tkýnali pri nosení dreva. 14 Star­ci sa pre­stali radiť v bráne a mláden­ci vy­hrávať na strunách. 15 Pre­stala radosť nášho srd­ca, náš tanec sa zmenil na smútok. 16 Spad­la nám koruna z hlavy; beda nám, lebo sme zhrešili! 17 Pre toto je choré naše srd­ce, pre toto nám stem­neli oči; 18 pre vrch Si­on, ktorý je spus­tošený a po ktorom líšky behajú. 19 Ty, Hos­podine, tróniš naveky, Tvoj trón stojí po všet­ky po­kolenia. 20 Prečo navždy za­búdaš na nás a opúšťaš nás na celý život? 21 Pri­veď nás opäť k sebe, a my sa vrátime! Ob­nov naše dni, ako boli za starodáv­na. 22 Či si nás cel­kom za­vr­hol? Si pri­veľmi roz­hnevaný na nás?