Evanjelický › Plač › 3

Plač

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5

Zmysel utrpenia zbožných1 Ja som muž, ktorý okúsil biedu pod prútom Jeho prch­kos­ti. 2 Po­znal ma a viedol po tme a bez svet­la. 3 Na­ozaj, proti mne vy­stiera, ob­racia ne­us­tále svoju ruku. 4 Spôsobil chrad­nutie môj­ho tela i kože, ro­zdr­vil moje kos­ti. 5 Ohradil a ob­kľúčil ma jedom a út­rapami, 6 po­sadil ma do hus­tej tem­noty ako naveky mŕt­vych. 7 Po­stavil stenu vôkol mňa, aby som ne­mohol vy­j­sť, zaťažil moje putá. 8 Hoci o po­moc volám a kričím, mod­lit­be mojej za­tarasil ces­tu; 9 kvád­rami za­muroval moje ces­ty, po­krivil moje chod­níky. 10 Je mi akoby číhajúcim med­veďom, akoby levom v ú­kryte. 11 Zviedol ma z ces­ty, oc­hromil a spus­tošil ma. 12 Na­päl svoj luk a urobil ma terčom pre svoje šípy. 13 Strelil do mojich ob­ličiek šípy zo svoj­ho tul­ca. 14 Bol som na výs­mech celému môj­mu ľudu, jeho po­smešnou piesňou každý deň! 15 Na­sýtil ma hor­kosťou, hoj­ne ma na­pojil palinou. 16 Zuby mi dolámal na kremeni, stlačil ma do popola. 17 Moja duša je zbavená po­koja, za­budol som na šťas­tie, 18 takže hovorím: Moja sláva je preč, i to, čo som očakával od Hos­podina. 19 Roz­pomeň sa na moju biedu a blúdenie, na palinu i na jed. 20 Ty sa iste roz­pomenieš, že duša vo mne je skľúčená; 21 vez­mem si to k srd­cu, pre­to budem čakať na Neho. 22 Hos­podinove skut­ky lás­ky ne­pres­távajú, lebo Jeho milo­sr­den­stvo sa nekončí; 23 ob­novujú sa každého rána, veľká je Tvoja ver­nosť. 24 Hos­podin je môj údel, vraví moja duša, pre­to budem očakávať na Neho. 25 Dob­rý je Hos­podin voči tomu, kto dúfa v Neho, voči duši, ktorá Ho hľadá. 26 Dob­re je mlčky očakávať na po­moc Hos­podinovu. 27 Dob­re je mužovi, ak nosí jar­mo vo svojej mlados­ti. 28 Nech sedí sám a nech mlčí, keď mu ho naloží! 29 Nech skloní ús­ta do prachu, azda je ešte nádej. 30 Nech na­staví líce tomu, kto ho bije, nech sa na­sýti po­tupou. 31 Lebo Pán neza­vrh­ne naveky; 32 ak aj za­rmúti, zmiluje sa vo svojej ne­smier­nej lás­ke, 33 lebo nerád trápi a za­rmucuje synov ľud­ských. 34 Keď nie­kto nohami dep­tá všet­kých zajat­cov zeme, 35 keď pre­krúcajú ľud­ské práva pred Naj­vyšším, 36 keď ukriv­dia človeku v jeho súd­nom spore, či to Hos­podin ne­vidí? 37 Kto po­vedal kedy niečo, čo by sa spl­nilo bez Pánov­ho príkazu? 38 Ne­pochádza z úst Naj­vyššieho zlé i dob­ré? 39 Prečo sa ktorýkoľvek živý človek ponosuje na trest za hriechy? 40 Pre­zrime a pre­skúmaj­me svoje ces­ty a na­vráťme sa k Hos­podinovi! 41 Po­z­dvih­nime srd­cia i ruky k Bohu na nebesiach! 42 My sme sa spreneverili a spriečili, a Ty si ne­od­pus­til. 43 Uzav­rel si sa v hneve a prena­sledoval si nás, usmr­coval si, nešet­ril, 44 ob­lakom si sa uzav­rel, aby mod­lit­ba ne­prenik­la. 45 Spravil si z nás smeti a vy­vr­heľov upro­stred národov. 46 Škerili na nás svoje ús­ta všet­ci naši ne­priatelia; 47 hrôza a pas­ca nám bola údelom, spust­nutie a skaza. 48 Z očí mi tečú po­toky vôd pre skazu dcéry môj­ho ľudu. 49 Oči sa mi zalievajú bez utíšenia, bez pre­stania, 50 kým len Hos­podin ne­poz­rie a ne­po­hliad­ne z neba. 51 Moje oko mi spôsobuje bolesť pre všet­ky dcéry môj­ho mes­ta. 52 Moji ne­priatelia bez príčiny poľovali na mňa ako na vtáka. 53 V jame umlčali život môj, na­hádzali na mňa kamene. 54 Vody sa mi za­vreli nad hlavou, po­vedal som: Už je po mne! 55 Vzýval som Tvoje meno, Hos­podine, z naj­hl­bšej jamy; 56 počul si môj hlas, nezak­rývaj si ucho pred mojím volaním! 57 Bol si mi blíz­ko v deň, keď som Ťa vzýval, a po­vedal si: Neboj sa! 58 Ty si viedol môj spor, Pane, vy­kúpil si môj život. 59 Videl si moju kriv­du, Hos­podine, do­pomôž mi k právu! 60 Videl si všet­ku ich po­mstu, všet­ky ich zámery proti mne. 61 Počul si ich hanobenie, Hos­podine, všet­ky ich zámery proti mne, 62 reči mojich protiv­níkov aj ich ustavičné šom­ranie proti mne. 63 Daj po­zor na ich sedenie a vstávanie, ja som ich po­smešnou pes­ničkou. 64 Ty im od­platíš, Hos­podine, podľa činov ich rúk. 65 Dáš im za­tvrd­nuté srd­cia. Tvoja kliat­ba na nich! 66 Prena­sledovať ich budeš s hnevom a vy­hubíš ich spod svojich nebies, Hos­podine.