EvanjelickýPlač1,7

Plač 1:7

Jeruzalem sa roz­pomína v dňoch svojej biedy a blúdenia na všet­ky svoje vzác­ne veci, ktoré mával od dáv­nych čias. Keď jeho národ padol do rúk protiv­níka, ni­kto mu ne­pomohol. Protiv­níci to videli a smiali sa nad jeho pádom.


Verš v kontexte

6 Opus­tila dcéru Sion všet­ka jej nád­hera. Jej kniežatá sú ako jelene, čo nenachodia pas­tvu; od­beh­li bez sily pred svojimi na­háňačmi. 7 Jeruzalem sa roz­pomína v dňoch svojej biedy a blúdenia na všet­ky svoje vzác­ne veci, ktoré mával od dáv­nych čias. Keď jeho národ padol do rúk protiv­níka, ni­kto mu ne­pomohol. Protiv­níci to videli a smiali sa nad jeho pádom. 8 Jeruzalem sa ťažko pre­hrešil, pre­to sa stal ošk­livým; všet­ci, čo ho ctili, opo­vr­hujú ním, lebo videli jeho na­hotu; on sám vzdychá a ob­rátil sa na­späť.

späť na Plač, 1

Príbuzné preklady Roháček

7 Zajin. D­céra Jeruzalema sa roz­pomína vo dňoch svoj­ho trápenia a vo svojom zmietaní na všet­ky svoje vzác­ne veci, ktoré boly jej od pradáv­nych dní, teraz keď upadol jej ľud do ruky protiv­níka, a keď nemá ni­koho, kto by jej po­mohol. Protiv­níci sa dívajú na ňu; smejú sa jej vše­stran­nej zkaze.

Evanjelický

7 Jeruzalem sa roz­pomína v dňoch svojej biedy a blúdenia na všet­ky svoje vzác­ne veci, ktoré mával od dáv­nych čias. Keď jeho národ padol do rúk protiv­níka, ni­kto mu ne­pomohol. Protiv­níci to videli a smiali sa nad jeho pádom.

Ekumenický

7 Jeruzalem si roz­pamätúva v dňoch svojej biedy a blúdenia na všet­ky svoje vzác­nos­ti, ktoré mal od pradáv­na. Keď jeho ľud padol do rúk protiv­níka, ni­kto mu ne­pomohol. Protiv­níci to videli a smiali sa nad jeho skazou. (chét)

Bible21

7 Ve dnech trápení a blouděníD­ce­ra je­ruzalém­ská vzpo­míná­na všech­ny poklady, jež kdy­si mívala. Když její lid pa­dal ru­kou sokaa nikdo nešel na pomoc, nepřítel se tenkrát díva­la smál se nad tou záhu­bou.