EvanjelickýPlač1

Plač

Spustošený Jeruzalem túži po úteche1 Jaj, aké osamelé sedí kedysi hoj­ne zaľud­nené mes­to, podob­né je vdove, kedysi veľké medzi národ­mi! Kňažná medzi mes­tami stala sa pod­danou. 2 Ustavične plače za noci, slzy jej kanú po lícach. Ni­kto ju ne­teší z jej milov­níkov; všet­ci jej priatelia ju zradili, stali sa jej ne­priateľmi. 3 Od­išiel Júda do zajatia pod ná­tlakom a ťažkou službou. Medzi po­han­mi býva, nenachádza mies­to od­počin­ku; všet­ci, čo ho prena­sledovali, dobeh­li ho upro­stred jeho súžení. 4 Ces­ty Si­ona trúch­lia, lebo ni­kto ne­prichádza k sviat­kom. Spus­tošené sú všet­ky jeho brány, vzdychajú jeho kňazi. Jeho pan­ny smútia, a on len tr­p­kosť cíti. 5 Jeho protiv­níci sú na­vrchu, jeho ne­priateľom sa dob­re vodí, lebo Hos­podin ho strápil pre množs­tvo jeho prie­stup­kov. Jeho deti išli ako zajat­ci pred ne­priateľom. 6 Opus­tila dcéru Sion všet­ka jej nád­hera. Jej kniežatá sú ako jelene, čo nenachodia pas­tvu; od­beh­li bez sily pred svojimi na­háňačmi. 7 Jeruzalem sa roz­pomína v dňoch svojej biedy a blúdenia na všet­ky svoje vzác­ne veci, ktoré mával od dáv­nych čias. Keď jeho národ padol do rúk protiv­níka, ni­kto mu ne­pomohol. Protiv­níci to videli a smiali sa nad jeho pádom. 8 Jeruzalem sa ťažko pre­hrešil, pre­to sa stal ošk­livým; všet­ci, čo ho ctili, opo­vr­hujú ním, lebo videli jeho na­hotu; on sám vzdychá a ob­rátil sa na­späť. 9 Jeho nečis­tota je na jeho podol­koch, ne­pomys­lel na svoju budúc­nosť. Podiv­ným spôsobom klesol, a ni­kto ho ne­poteší. Hos­podine, po­zri na moju biedu, lebo ne­priateľ tri­um­fuje. 10 Ne­priateľ vy­strel ruku na všet­ko, čo mal vzác­ne, i musel vidieť po­hanov, ako vstúpili do svätyne, hoc si im za­kázal: Ne­smú voj­sť do zhromaždenia! 11 Všetok jeho ľud vzdychá, hľadajúc chlieb; čo mal vzác­ne, predal za po­krm, aby si za­choval život. Po­zri, Hos­podine, a po­hliad­ni, lebo som v opo­vr­hnutí. 12 Vám všet­kým vravím, čo idete tadiaľto, po­hliad­nite a po­zrite, či je ešte bolesť ako moja, ktorú mi spôsobili, ktorou ma Hos­podin za­rmútil v deň svoj­ho pálčivého hnevu. 13 Z výšin po­slal oheň do mojich kos­tí, aby ma ov­ládol, sieť vy­strel mojim nohám a pre­vrátil ma, urobil ma opus­teným, navždy chorľavým. 14 Jar­mo je zviazané z mojich prie­stup­kov, v Jeho ruke sa splietajú, do­stali sa na moju šiju; pod­razil moju silu, Pán ma vy­dal do rúk tých, ktorým ne­vládzem odolať. 15 Pán za­vr­hol všet­kých mojich moc­ných v mojom okruhu, zvolal proti mne obet­nú sláv­nosť, aby zdr­vil mojich mladých mužov. Ako vo vín­nom lise Pán zošliapal panen­skú dcéru jud­skú. 16 Nad tým­to plačem, moje oko sa rozp­lýva v sl­zách, lebo sa vzdialil odo mňa ten, čo po­tešuje, ten, čo mi upokojí dušu. Moje deti sú opus­tené, lebo ne­priateľ zvíťazil. 17 Sion vzpína ruky, ni­kto ho ne­potešuje. Hos­podin vy­zval proti Jákobovi jeho protiv­níkov vôkol neho. Jeruzalem stal sa ošk­livosťou upro­stred nich. 18 Hos­podin je v práve, lebo som sa priečil Jeho slovu. Počuj­te, všet­ky národy, a hľaďte na moju bolesť; moje pan­ny a moji mláden­ci od­išli do zajatia. 19 Volal som na tých, čo ma milovali, ale tí ma pod­vied­li. Moji kňazi a starší za­hynuli v mes­te, keď si hľadali po­travu, aby ukojili hlad. 20 Po­zri, Hos­podine, v akej som úz­kos­ti, vrie to v mojom vnút­ri. Srd­ce sa mi zviera v hrudi, lebo som sa veľmi priečil. Na ulici ma meč zbavil detí a v dome sm­rť. 21 Počuj, že vzdychám, ne­mám tešiteľa! Všet­ci moji ne­priatelia počuli o mojom nešťas­tí, radujú sa, že si ho spôsobil. Pri­veď deň, ktorý si pred­povedal, a oni budú ako ja. 22 Nech vstúpi všet­ka ich nešľachet­nosť pred Teba; nalož s nimi, ako si na­kladal so mnou pre všet­ky moje prie­stup­ky! Lebo mnoho je mojich vzdychov a srd­ce mi je choré.

EvanjelickýPlač1